Vymedzenie revíru: Sústava ramien od jej vyústenia do starého koryta Dunaja nad starým prístavom v Gabčíkove po odberný objekt z prívodného kanála VD pri obci Dobrohošť. Zákaz rybolovu na odbernom zariadení do ramennej sústavy Dobrohošť.Plavebné opatrenia: https://plavba.nsat.sk/ plavebna-bezpecnost/plavebne-opatrenia/ Revír nie je hraničná voda.

- Vodný stav215 cmHladina je ustálená (+3 cm za 24 h)
- Voda10,2 °CChladná voda, meraná
- Počasie–
- Aktivita rýb–
Stav revíru Dunaj č. 3 – OR horná inundácia, mapa a údaje o revíri
Podmienky na love
Index aktivity rýbNáš výpočet z teploty vody, trendu tlaku, vetra, oblačnosti, zrážok, dennej doby a Mesiaca (0–100). Pomôcka podľa rybárskych pravidiel, nie vedecká predpoveď.Načítavam údaje…
47.9332, 17.3961
OpenStreetMap
Bod označuje stred revíru. Presný priebeh a prístupové miesta si overte na mieste.
Údaje o revíri
- Užívateľ
- SRZ
- Organizácia
- (Rada SRZ)
- Oblasť
- Západoslovenská
- Účel
- Lovný revír
- Zvýšené lovné miery
- v cm (najmenšia/najväčšia): zubáč 60/x, sumec 90/x, mrena 50/x, jalec hlavatý 35/x, jalec tmavý 35/x, jalec maloústy 25/x, boleň 50/x, ostriež x/10, jeseter malý 60/80, pleskáč vysoký 40/x.
- Poloha na mape
- Približná poloha podľa vodnej plochy. Presné miesto si over na mieste.
Hladina vody
Hladina vodyVodný stav na najbližšom vodočte SHMÚ v centimetroch nad nulou vodočtu. Je to stav vody na stanici, nie hĺbka vody na revíre.Stabilný vodný stav býva pre lov príjemný, ryby majú ustálené stanovištia.
Hladina je meraná na vodočte SHMÚ, nie je to hĺbka vody na revíri.
Počasie
Načítavam údaje…
Teplota vody
Teplota vodyRyby sú studenokrvné a teplota vody riadi ich trávenie. Pod 8 °C sa metabolizmus spomaľuje, pri 15–22 °C vrcholí aktivita, nad 25 °C klesá kyslík.Aktivita rýb rastie spolu s teplotou. Ryby sa držia v hlbších a pomalších miestach.
- Pod 8 °C: spomalený metabolizmus
- 8–15 °C: aktivita rastie
- 15–22 °C: vrchol potravnej aktivity
- 22–25 °C: aktivita klesá
- Nad 25 °C: málo kyslíka
Slnko a mesiac
Solunárne obdobiaVýpočet z polohy Mesiaca: hlavné obdobia (asi 2 h) okolo prechodu Mesiaca nad obzorom a pod ním, vedľajšie (asi 1 h) okolo východu a západu Mesiaca. Vedecky nepotvrdená teória, berieme ju ako malý doplnok.- Úsvit06:08
- Východ slnka06:41
- Západ slnka16:26
- Súmrak16:59
Deň trvá 9 h 45 min.
Zlatá hodinkaZlatá hodinkaÚsvit a súmrak (zhruba hodina po východe a pred západom slnka). Šikmé svetlo dáva dravcom výhodu pri love, preto sú tieto chvíle tradične najlepšie.
- ráno06:11–07:41
- večer15:26–16:56
Solunárne obdobia dnesSolunárne obdobiaVýpočet z polohy Mesiaca: hlavné obdobia (asi 2 h) okolo prechodu Mesiaca nad obzorom a pod ním, vedľajšie (asi 1 h) okolo východu a západu Mesiaca. Vedecky nepotvrdená teória, berieme ju ako malý doplnok.
- vedľajšie01:50–02:50
- hlavné07:34–09:34
- vedľajšie14:03–15:03
- hlavné19:55–21:55
Solunárna teória nie je vedecky potvrdená, berieme ju ako doplnok.
Modelový prietok
Modelový prietokOdhad množstva vody v rieke (m³/s) z modelu GloFAS, nie meranie. Rozlíšenie je asi 5 km, na malých tokoch môže ukazovať väčšiu rieku v okolí.Načítavam údaje…
Terén v 3D
Načítavam 3D model terénu…
Voda podľa verejných zdrojov
Kvalita vody, povodie, dno, ryby, vodný hmyz, zver a riziká z otvorených databáz. Okrem zveri a rizík sú zahrnuté aj do skóre aktivity.
Čo z toho vyplýva
Verejné zdroje v skóre podmienokÚdaje o kyslíku, živinách, hĺbke nádrže, veľkosti toku, dne, druhoch rýb a rojení hmyzu mierne upravia skóre „Podmienky na love“. Každá úprava je v rozbore skóre vidieť osobitne.- −1Invázne druhy v okolíslnečnica pestrá, GBIF
Invázne druhy vytláčajú pôvodné ryby a obsadzujú plytčiny. Zníženie skóre je len malé.
- 0Teplota vody pre miestne druhy10,2 °C: Lieň sliznatý (18–26 °C), FishBase
Teplota vody je mimo toho, čo tieto druhy uprednostňujú, takže sú menej aktívne.
- 0Rojenie vodného hmyzu0,0× priemerný mesiac, 0 z 58 pozorovaní za rok, iNaturalist
V tomto mesiaci sa vodný hmyz vyskytuje málo, rozhoduje skôr potrava pri dne.
Pravidlá sú orientačné a vychádzajú z rybárskej praxe. Počasie, tlak vzduchu a teplota vody majú na skóre väčší vplyv než tieto údaje.
Vodný hmyz
Rojenie vodného hmyzu (iNaturalist)Koľko pozorovaní podeniek, potočníkov a pošvatiek ľudia v okolí zaznamenali v tomto mesiaci v porovnaní s ročným priemerom. Pre muškárov je to náznak vývinu hmyzu.Málo hmyzu november: 0,0× priemerný mesiac
- jan
- feb
- mar
- apr
- máj
- jún
- júl
- aug
- sep
- okt
- nov
- dec
Podenky0Podenky: suchá mucha na hladine, najmä pri súmraku.
Potočníky0Potočníky: večer a v noci pri brehu, hodí sa aj nymfa a mokrá mucha.
Pošvatky0Pošvatky: čisté, studené potoky, často už koncom zimy a skoro na jar.
Zdroje fotografií
- Podenky: Foto: Richard Bartz, Munich aka Makro Freak Image:MFB.jpg, CC BY-SA 2.5, Wikimedia Commons
- Potočníky: Foto: Bruce Marlin, CC BY-SA 2.5, Wikimedia Commons
- Pošvatky: Foto: JJ Harrison (https://www.jjharrison.com.au/), CC BY-SA 3.0, Wikimedia Commons
0,0× priemerný mesiac, 0 z 58 pozorovaní za rok, iNaturalist.
Pozorovania pridávajú ľudia z okolia, nie sú to merania pri vode. Ukazujú, kedy sa vodný hmyz zvykne objavovať, a hodia sa najmä pri love na muchu.
Ryby, zver a riziká v okolí vodyRyby v okolí (GBIF)Druhy rýb, ktoré ľudia v okolí vody zaznamenali (databáza GBIF, posledné desaťročia). Nie je to zoznam druhov v revíri, len nápoveda, čo sa v okolí vyskytuje.Zver a riziká pri vode (GBIF)Zver, vtáky a riziká (medveď, kliešte, komáre, boľševník), ktoré ľudia v okolí vody zaznamenali. Nepatrí do skóre podmienok na love, je len na informáciu.
Druhy, ktoré sa v okolí vody pozorovali alebo zaznamenali. Číslo pri rybe je počet záznamov v databáze GBIF, nie počet rýb. Zver a riziká nevstupujú do skóre podmienok na love, sú len na informáciu.
RybaLieň sliznatý
Tinca tincapreferuje 18–26 °C, neres pri 19–24 °C, až 70 cm a 7,5 kg, znáša málo kyslíka
teplota vody mimo preferencie (10,2 °C)
Invázny druhSlnečnica pestrá
Lepomis gibbosuspreferuje 15–28 °C, neres pri 17–25 °C, až 40 cm a 0,6 kg, znáša málo kyslíka
VtákVolavka popolavá
O druhu
Stojí v plytčinách a číha na drobné ryby. Dobre ju vidno pri brehoch rybníkov a pomalých tokov.
VtákOrliak morský
O druhu
Veľký dravec, ktorý loví ryby pri veľkých nádržiach a riekach. V zime sa sústreďuje pri vode, ktorá nezamŕza.
VtákKormorán veľký
O druhu
Rybožravý vták. Pri veľkých nádržiach hniezdi, v zime sa zdržiava aj na tokoch s otvorenou vodou.
VtákRybárik riečny
O druhu
Malý vták, ktorý sa potápa za drobnými rybami. Hniezdi v strmých brehoch čistých tokov.
ZverBobor vodný
O druhu
Rastlinožravec, ktorý hrádzami a norami mení tok aj brehy. Je chránený. Vytvára plytčiny a tôňe, na ktorých sa darí rybám aj hmyzu.
ZverVydra riečna
O druhu
Loví ryby, raky a žaby. Je prísne chránená a jej výskyt sa považuje za znak pomerne čistej vody s dostatkom rýb.
RizikoKomáre
Ako sa chrániť
Množia sa v stojatej vode, preto sú najhoršie pri nádržiach, mŕtvych ramenách a lužných lesoch, najmä pri západe slnka.
Ako sa chrániť: Pri večernom a nočnom love maj dlhý rukáv, repelent a sieťku. Rozvoj komárov zrýchľuje teplo a vlhko po dažďoch.
RizikoBoľševník obrovský
Ako sa chrániť
Invázna rastlina, ktorá rastie pri brehoch tokov a na vlhkých lúkach. Miazga na slnku spôsobuje popáleniny kože.
Ako sa chrániť: Nedotýkaj sa ho a neprechádzaj cez porast. Ak sa miazga dostane na kožu, zmy ju vodou a mydlom a chráň miesto pred slnkom. Pri väčšom popálení vyhľadaj lekára.
RizikoDiviak lesný
Ako sa chrániť
Chodí k vode na kaľ a na pitie, hlavne za súmraku a v noci.
Ako sa chrániť: Bachyňa s mladými vie byť agresívna. Zachovaj odstup, nenoc na zvernom prechode a nenechávaj pri vode zvyšky jedla.
RizikoKliešť obyčajný
Ako sa chrániť
Prenáša kliešťovú encefalitídu a lymskú boreliózu. Čaká vo vysokej tráve a v poraste pri brehoch.
Ako sa chrániť: Od jari do jesene sa po love skontroluj, použi repelent a dlhé nohavice do ponožiek. Kliešťa čo najskôr odstráň pinzetou. Proti encefalitíde existuje očkovanie.
RizikoOvady
Ako sa chrániť
Veľké bodavé muchy. Najaktívnejšie sú za horúcich bezvetrných dní pri vode a na lúkach.
Ako sa chrániť: Bolestivo bodajú, najmä v lete v poludňajších hodinách. Pomáha svetlé oblečenie s dlhým rukávom a repelent.
Ryby: záznamy od roku 1995 z okolia vody (obdĺžnik okolo revíru). Ide o pozorovania a zbierky, nie o súpis rýb v revíri, preto druh môže chýbať aj tam, kde žije.
Invázne druhy (červená menovka) vytláčajú pôvodné ryby a obsadzujú plytčiny. Odchyt a nakladanie s nimi sa riadi rybárskym poriadkom, pozri si ho pred lovom.
Zver a riziká: záznamy pochádzajú z pozorovaní a odrážajú aj to, kde sa pozorovatelia pohybujú, nie sú to merania hustoty ani istota stretnutia. Platia pre okolie okolo 35 × 55 km.
Zdroje fotografií
- Lieň sliznatý: Foto: Mattia Nocciola, CC BY-SA 4.0, Wikimedia Commons
- Slnečnica pestrá: Foto: Lorenz Seebauer, CC BY-SA 4.0, Wikimedia Commons
- Volavka popolavá: Foto: Giacomo Cimino (foto.giacomocimino.workers.dev · @giacomociminoph), CC BY-SA 4.0, Wikimedia Commons
- Orliak morský: Foto: Bengt Nyman from Vaxholm, Sweden, CC BY-SA 2.0, Wikimedia Commons
- Kormorán veľký: Foto: MPF, CC BY-SA 4.0, Wikimedia Commons
- Rybárik riečny: Foto: Tony Wood, CC BY 2.0, Wikimedia Commons
- Bobor vodný: Foto: Per Harald Olsen, CC BY-SA 3.0, Wikimedia Commons
- Vydra riečna: Foto: Bernard Landgraf, CC BY-SA 3.0, Wikimedia Commons
- Komáre: Foto: Katja Schulz from Washington, D. C., USA, CC BY 2.0, Wikimedia Commons
- Boľševník obrovský: Foto: Lucas Kendall, CC BY-SA 4.0, Wikimedia Commons
- Diviak lesný: Foto: Valentin Panzirsch, CC BY-SA 3.0 at, Wikimedia Commons
- Kliešť obyčajný: Foto: W.alter, CC BY-SA 4.0, Wikimedia Commons
- Ovady: Foto: Bruce Marlin, CC BY-SA 2.5, Wikimedia Commons
Zem pod vodou: geológia, zlomy a radón
Podložie, tok a pramene na mape, hodnoty v mieste vody, geomagnetická aktivita a zemetrasenia. Je to informácia o prostredí, do skóre aktivity sa nezapočítava.
Mapa podložia potrebuje zapnutý JavaScript.
Geologická mapa Slovenska 1 : 50 000: horniny pod povrchom, od naplavených štrkov a pieskov cez íly až po žuly a vápence. Farby podľa legendy ŠGÚDŠ, po kliknutí do mapy sa ukáže popis horniny v danom mieste.
Pre rybára: Štrkové lavice a kamenisté prahy dávajú čisté dno a biotop pre zubáča, ostrieža či mrenu. Ílovité a bahnité podložie drží potravu pre kapra a pleskáča. Vápence a dolomity dávajú tvrdšiu, na potravu bohatšiu vodu než žuly a kremence.
Radónové riziko podložia (nízke, stredné, vysoké). Vychádza z rádioaktivity hornín a z puklín. Mapa ukazuje podložie, nie radón vo vode.
Pre rybára: Radón je prírodný stopovač podzemnej vody. Podložie s vyšším radónovým rizikom (žuly, ruly, tektonické zlomy) býva miestom, kde puklinová voda vyteká na povrch. Väčšina Slovenska je „stredné“, preto je zaujímavé hlavne vysoké riziko.
nízke 36,7 %
stredné 63,0 %
vysoké 0,3 %
Ekvivalentný urán v povrchových horninách z leteckej gama spektrometrie (ppm). Od 4 ppm sa podložie radi označuje za zvýšené radónové riziko.
Pre rybára: Vysoký urán je znakom žúl, rúl a čiernych bridlíc, teda hornín, z ktorých sa do vody dostáva radón a rozpustené látky. Pre záber nemá priamy význam, pomáha čítať geológiu územia.
no data
0 – 1
1 – 2
2 – 3
3 – 4
4 – 5
5 – 7
7 – 35
Dávkový príkon gama žiarenia vo vzduchu (nGy/h) z leteckého merania. Je to prirodzené pozadie podložia, nie znečistenie.
Pre rybára: Vyššie hodnoty majú horniny bohaté na urán, tórium a draslík (žuly, ruly, flyš s bridlicami). Je to doplnok k mape uránu; rybárovi hlavne ukazuje, kde sa mení podložie.
no data
0 – 20
20 – 40
40 – 60
60 – 80
80 – 100
100 – 140
140 – 180
180 – 220
220 – 999
Anomálie magnetického poľa Zeme (ΔT, v nT) spôsobené horninami s magnetickými minerálmi, napríklad sopečnými horninami, bazaltmi či amfibolitmi.
Pre rybára: Ryby (najmä lososovité a úhory) vnímajú magnetické pole. Či miestne anomálie ovplyvňujú ich pohyb a záber, nie je preukázané; berie sa to ako hypotéza.
-1 217 – -1 000
-1 000 – -250
-250 – -200
-200 – -190
-190 – -180
-180 – -170
-170 – -160
-160 – -150
-150 – -140
-140 – -130
-130 – -120
-120 – -110
-110 – -100
-100 – -90
-90 – -80
-80 – -60
-60 – -40
-40 – -20
-20 – 0
0 – 10
10 – 20
20 – 30
30 – 40
40 – 50
50 – 70
70 – 100
100 – 150
150 – 200
200 – 250
250 – 300
300 – 400
400 – 500
500 – 600
600 – 700
700 – 800
800 – 900
900 – 1 000
1000 – 1 100
1100 – 1 130
Kliknutím alebo ťuknutím do mapy zistíte hodnotu v danom mieste.
Geomagnetická aktivita
Geomagnetická aktivita (Kp)Planetárny index Kp (0 až 9) meria rozkolísanie magnetického poľa Zeme. Od 5 ide o geomagnetickú búrku. Ukazuje sa posledných 48 hodín a predpoveď na 24 hodín.Kp 0,7pokojné poleposledné meranie (5. 11. 2026 13:00)
Najvyšší predpovedaný Kp v najbližších 24 hodinách: 2,7 (pokojné pole).
Kp (0 až 9) meria rozkolísanie magnetického poľa Zeme od slnečného vetra. Od 5 ide o geomagnetickú búrku. Ryby, najmä lososovité a úhory, magnetické pole vnímajú. Že by ich záber závisel od Kp, však nie je preukázané: ide o pozorovania rybárov a o hypotézy.
Údaj je rovnaký pre celé Slovensko a nezapočítava sa do skóre aktivity.
Zemetrasenia v okolí
Zemetrasenia v okolíOtrasy zaznamenané v okruhu 150 km od vody za posledných 30 dní (katalóg GFZ GEOFON).bez otrasov v okruhu 150 km za posledných 30 dní (od magnitúdy 1,0)
Podľa rybárskych historiek ryby (najmä sumce a úhory) pred otrasmi nepokojne reagujú alebo prestanú brať. Spoľahlivo preukázané to nie je a pri slabých otrasoch ide o náhodu. Hlbšie otrasy z Karpát (napríklad v okolí Komárna a Dobrej Vody) ľudia zväčša vôbec nevnímajú.
Katalóg GEOFON je celosvetový, slabé otrasy v okolí Slovenska v ňom nemusia byť všetky. Nezapočítava sa do skóre aktivity.
Údaje: © ŠGÚDŠ (geologické, geofyzikálne a hydrogeologické mapy), NOAA SWPC (Kp-index), GFZ GEOFON (zemetrasenia). Súvislosť geomagnetického poľa, otrasov či radónu so záberom rýb nie je spoľahlivo preukázaná, preto sa do skóre aktivity nepočítajú. Postup je v Metodike.
Novinky z organizácie a úlovky z revíru
Úlovky z revíru
Na tomto revíri zatiaľ nikto nezapísal úlovok.
Ďalšie revíry na toku Dunaj
2-0480-1-1KaprovýDunaj č. 1
Komárno, Nitriansky kraj
2-0490-1-1KaprovýDunaj č. 2
Komárno, Nitriansky kraj
2-0500-1-1KaprovýDunaj č. 2 – OR spodná inundácia
Dunajská Streda, Trnavský kraj
2-0510-1-1KaprovýDunaj č. 3
Dunajská Streda, Trnavský kraj
2-0511-1-3KaprovýDunaj č. 3 – CHRO
Dunajská Streda, Trnavský kraj
2-0520-1-1KaprovýDunaj č. 3 ľavostranný priesakový kanál VD
Revíry v okolí
Najbližšie revíry v tom istom povodí
2-0590-1-3KaprovýDunaj č. 3 – prívodný kanál VD
Bratislavský kraj
2-0580-1-1KaprovýDunaj č. 3 pravostranný priesakový kanál VD
2-3310-1-1KaprovýŠtrkovisko Horný Bar
Trnavský kraj
2-2960-1-1KaprovýŠtrkovisko Blatná na Ostrove
Trnavský kraj
2-3280-1-1KaprovýŠtrkovisko Holice
Trnavský kraj
2-3710-1-1KaprovýŠtrkovisko Mliečno
Trnavský kraj