Podmienky na loveIndex aktivity rýbNáš výpočet (0–100): základ určuje teplota vody, upravujú ho svetlo, zákal, kyslík, počasie a ďalšie faktory podľa toho, ako dobre sú podložené štúdiami. Pri každom faktore vidieť istotu a zdroj. Pomôcka na plánovanie, nie predpoveď záberov.
Skóre, najlepšie okno dňa a čo ho ťahá hore alebo dole
Podmienky na love
Index aktivity rýbNáš výpočet (0–100): základ určuje teplota vody, upravujú ho svetlo, zákal, kyslík, počasie a ďalšie faktory podľa toho, ako dobre sú podložené štúdiami. Pri každom faktore vidieť istotu a zdroj. Pomôcka na plánovanie, nie predpoveď záberov.
Načítavam údaje…
Voda
Vodný stav, teplota, modelový prietok a spád
Hladina vody
Hladina vodyVodný stav na najbližšom vodočte SHMÚ v centimetroch nad nulou vodočtu. Je to stav vody na stanici, nie hĺbka vody na revíre.
Považská Bystrica – Domanižanka · hladina ustálená
Hladina je ustálená.Vývoj hladinyMierne stúpajúca voda vyplavuje potravu z brehov a aktivuje ryby, tlačia sa do tíšin a za prekážky. Rýchle stúpanie prináša zákal a ryby neberú, po povodni klesajúca voda zábery často utlmí. Stabilný vodný stav býva pre lov príjemný, ryby majú ustálené stanovištia.
Vodný stav na vodočte, posledné dni (cm)Vývoj vodného stavu: od 9. 11. 15:45 do 10. 11. 15:45. Naposledy 21 cm, najmenej 18, najviac 21 cm.
Hladina je meraná na vodočte SHMÚ, nie je to hĺbka vody na revíri. Farebné čiary sú stupne povodňovej aktivityStupne povodňovej aktivitySHMÚ vyhlasuje pre vodočty tri stupne: 1. bdelosť, 2. pohotovosť, 3. ohrozenie. Pri vyššom stupni je lov nebezpečný..
Teplota vody
Teplota vodyRyby sú studenokrvné a teplota vody riadi ich trávenie. Pod 8 °C sa metabolizmus spomaľuje, pri 15–22 °C vrcholí aktivita, nad 25 °C klesá kyslík.
0815222530°C
Studená voda. Metabolizmus rýb je spomalený. Pomáhajú jemné nástrahy a minimum krmiva.
Teplota vody, posledné dni (°C)Vývoj teploty vody: od 9. 11. 15:45 do 10. 11. 15:45. Naposledy 7,0 °C, najmenej 5,7, najviac 7,0 °C.
Pod 8 °C: spomalený metabolizmus
8–15 °C: aktivita rastie
15–22 °C: vrchol potravnej aktivity
22–25 °C: aktivita klesá
Nad 25 °C: málo kyslíka
Výškový profil toku
Výškový profilAko sa mení nadmorská výška toku po prúde. Počíta sa z digitálneho modelu reliéfu (desiatky metrov), nie z merania hladiny, preto je orientačný, hlavne pri úzkych potokoch.
Svižný tokPodhorská rieka so štrkovým dnom a rýchlym prúdom. Tu sa už darí lipňu a pstruhu.
Výškový profil revíru po prúde: od 460 do 296 m n. m. na 18,8 km.Po prúde, od horného konca revíru (vľavo) k dolnému
Najvyšší bod
460 m n. m.
Najnižší bod
286 m n. m.
SpádSpádRozdiel nadmorskej výšky medzi horným a dolným koncom revíru v metroch. Čím väčší spád na kratšej dĺžke, tým rýchlejšia voda.
173 m
SklonSklon tokuSpád na kilometer v promile (‰, metre na kilometer). Do 2 ‰ je pomalá nížinná rieka, 5 až 10 ‰ podhorská rieka (lipeň, pstruh), nad 10 ‰ rýchly potok.
9,2 ‰
KľukatosťKľukatosťDĺžka toku vydelená vzdialenosťou jeho koncov vzdušnou čiarou. 1,0 je priamy tok, nad 1,3 výrazne meandruje. Meandre vytvárajú jamy pod brehmi a plytčiny v prieťahoch.
1,54
Počasie a predpoveď
Hodina po hodine, tlak a najbližšie dni
Počasie a predpoveď
Načítavam údaje…
Obloha: slnko, mesiac a solunárne oknáSolunárne obdobiaVýpočet z polohy Mesiaca: hlavné obdobia (asi 2 h) okolo prechodu Mesiaca nad obzorom a pod ním, vedľajšie (asi 1 h) okolo východu a západu Mesiaca. Vedecky nepotvrdená teória: v štúdii zo 361 výjazdov (Quigley a kol. 2023) záber nepredpovedala. Berieme ju ako hypotézu s váhou najviac ±2 body.
Kde sú slnko a mesiac práve teraz a kedy prídu najlepšie okná dňa
Obloha: slnko a mesiac
Solunárne obdobiaVýpočet z polohy Mesiaca: hlavné obdobia (asi 2 h) okolo prechodu Mesiaca nad obzorom a pod ním, vedľajšie (asi 1 h) okolo východu a západu Mesiaca. Vedecky nepotvrdená teória: v štúdii zo 361 výjazdov (Quigley a kol. 2023) záber nepredpovedala. Berieme ju ako hypotézu s váhou najviac ±2 body.
Ťahaj po osi a uvidíš, kde budú slnko a mesiac.
Slnko
Mesiac
Zlatá hodinka
Hlavné obdobie
Vedľajšie obdobie
Slnko
Úsvit06:13
Východ06:47
Západ16:11
Súmrak16:45
Deň trvá 9 h 24 min.
MesiacFáza MesiacaPri splne a novu je gravitačné pôsobenie najsilnejšie. Pri jasnej splnovej noci sa dravce a kapry často kŕmia v noci, deň po nej môže byť slabší.
Novosvetlených 1 %
Východ mesiaca08:21
Západ mesiaca16:12
Spln okolo 24. 11., nov okolo 9. 12..
Okná dňaSolunárne obdobiaVýpočet z polohy Mesiaca: hlavné obdobia (asi 2 h) okolo prechodu Mesiaca nad obzorom a pod ním, vedľajšie (asi 1 h) okolo východu a západu Mesiaca. Vedecky nepotvrdená teória: v štúdii zo 361 výjazdov (Quigley a kol. 2023) záber nepredpovedala. Berieme ju ako hypotézu s váhou najviac ±2 body.
Hlavné solunárne obdobie22:54–00:54
Zlatá hodinka (ráno)06:17–07:47
Vedľajšie solunárne obdobie07:51–08:51
Hlavné solunárne obdobie11:19–13:19
Zlatá hodinka (večer)15:11–16:41
Vedľajšie solunárne obdobie15:42–16:42
Hlavné solunárne obdobie23:45–01:45
Solunárna teória nie je vedecky potvrdená, berieme ju ako doplnok. Zlatá hodinka je čas okolo východu a západu slnka, kedy ryby často berú.
Mapa a údaje o revíri
Priebeh vody, miesta pri vode, charakter a základné údaje
HĺbkaHĺbkaNajväčšia hĺbka z opisu revíru. Plytčiny sa rýchlo prehrievajú a sú bohaté na potravu, hlboké jamy dávajú úkryt a stabilnejšiu teplotu.0,2 m
DnoDnoMateriál dna určuje, aké ryby sa tu držia a kde nachádzajú potravu. Rybie pásma sa dajú rozoznať podľa dna: kamenité, štrkovité, piesčité až bahnité.štrkovo – kamenné, miestami s nánosom bahna
Línia tokuLínia tokuTvar toku zhora. V zákrutách je pod vonkajším brehom hlboký výmoľ a pod vnútorným plytká lavica; členitý tok má viac úkrytov a zmien hĺbky.mierne zvlnená
ZatienenieZatieneniePodiel hladiny v tieni. Tieň znižuje letné teploty vody, dodáva hmyz a úkryty; slnečný úsek sa rýchlejšie prehrieva a viac zarastá.50 %
PorastPorastDrevinný a bylinný porast brehov. Korene a konáre vytvárajú úkryty, z listov a konárov padá potrava. Určuje aj to, kde sa dá hádzať a kde sa montáž zachytáva.jelša, vŕba,topoľ
Priečne stavbyPriečne stavbyJazy, stupne a hate zadržiavajú vodu a bránia rybám v migrácii. Pod nimi sa vytvára hlboký vývar s okysličenou vodou.vodné stupne
Čo to znamená pre rybáravysvetlenie dna, porastu, línie a ďalších údajov tohto revíru
Hĺbka: Plytký, do 1 m
Rýchlo sa prehrieva aj ochladzuje. Ryby sú plaché, pomáha tichý prístup a jemná montáž.
Dno: Štrkové dno
Dobre prekysličená voda a bohatá potrava (larvy vodného hmyzu). Typické pre lipňové a mrenové pásmo, štrkové lavice slúžia mnohým rybám aj ako neresisko.
Dno: Kamenité dno
Typické pre rýchle horské a podhorské toky. Medzi kameňmi sú úkryty pre pstruhy a iné ryby, montáž sa tu však často zachytáva.
Dno: Bahnité dno
Pomalé nížinné vody a kaprové revíry. Bahno ukrýva potravu, v lete však môže byť pri dne menej kyslíka a nástrahy v ňom zapadajú.
Línia toku: Mierne zvlnená línia
Mierne zákruty: na jednom úseku nájdeš aj hlbšie výmole, aj plytšie lavice.
Zatienenie: Tienistý, 41–70 %
V lete chladnejšia voda, viac padajúceho hmyzu a úkrytov. Býva dobrým miestom pre pstruhy a lipne.
Porast: Vŕba
Rastie pri vode, korene spevňujú breh a vytvárajú úkryty pod hladinou. Konáre visia nad vodou, dávajú tieň a hmyz.
Porast: Jelša
Typická drevina brehov potokov a riek. Hustý koreňový systém vytvára podmyté brehy a úkryty, lístie sa rýchlo rozkladá.
Porast: Topoľ
Vysoké, rýchlo rastúce stromy. Dávajú tieň a hmyz, konáre a lístie sa dostávajú do vody.
Priečne stavby: S priečnymi stavbami
Jazy, stupne alebo hate: bariéra pre migráciu rýb, pod stavbou býva vývar. Over si zákazy lovu v blízkosti stavieb.
Výklad je všeobecný a vychádza z opisu revíru v dátach a z bežnej rybárskej praxe. Skutočné podmienky na mieste sa môžu líšiť, pred lovom ich skontroluj.
Hájenie, čas lovu, lovné miery a denný limit. Orientačne: over si ich v rybárskom poriadku revíru
Hájenie všetkých rýb
§ 13 ods. 1 zákona
1. 10. – 15. 4.
janfebmaraprmájjúnjúlaugsepoktnovdec
dnes
lov všetkých rýb zakázanýmimo tohto obdobia
Výnimka: na vodách s výskytom hlavátky podunajskej je od 1. 11. do 31. 12. lov hlavátky možný len s povolením na lov hlavátky (§ 13 ods. 4 a § 19 zákona).
Čas ochrany jednotlivých druhov (nižšie) platí nezávisle od tohto hájenia.
Denný čas lovu
§ 11 vyhlášky
Platí len mimo hájenia. Mimo týchto hodín je lov zakázaný (§ 14 písm. b zákona).
06121824 h
apríl, september6.00 – 20.00 h
máj, august5.00 – 21.00 h
jún, júl4.00 – 22.00 h
november, december7.00 – 19.00 h
Mesiace, ktoré v tabuľke chýbajú, patria do hájenia. Čas v novembri a decembri na pstruhových a lipňových vodách súvisí s výnimkou pre lov hlavátky (§ 13 ods. 4 zákona), čo sa v tom čase smie loviť, over v rybárskom poriadku. Na hraničných vodách platí čas z povolenia alebo rybárskeho poriadku (§ 11 ods. 2 vyhlášky). Nočný lov zákon upravuje dvoma formuláciami, ktoré sa na prvý pohľad rozchádzajú, preto sa o ňom vždy opýtaj v rybárskom poriadku revíru alebo u rybárskej stráže.
Udice, nástrahy a dni lovu
§ 16 zákona
Počet udíc
1
Povolené spôsoby
muškárenie, prívlač
Háčiky a nástrahy
muškárenie najviac 3 umelé mušky, prívlač jedna nástraha
Živá alebo mŕtva rybka
zakázaná
Dni lovu v týždni
najviac 3
Lov pod ľadom
zakázaný
Iné
zákaz návnadenia a viacerých nástrah (pasty, granule, pelety, syr, červy, hmyz, ikry)
Je to zhrnutie. Pri nástrahách, háčikoch a návnade si prečítaj aj rybársky poriadok revíru, lebo užívateľ môže podmienky sprísniť.
Koľko rýb si smieš ponechať za deň
§ 14 vyhlášky
1ksModrá skupinajeseter malý, jeseter sibírsky, sumec veľký
4ksŽltá skupinapstruh dúhový, sivoň potočný, podustva, nosáľ; pripočíta sa k zelenej alebo modrej skupine (spolu najviac 4 kusy)
5kgOstatné druhynapríklad karas, pleskáče, jalce (spolu); invázne druhy sa nepočítajú
Modrá a zelená skupina sa nekombinujú. Limit platí za deň aj pri love na viacerých revíroch a po jeho dosiahnutí lov na ten deň končí. Skupiny druhov vychádzajú z výkladu SRZ z januára 2026, nie priamo z textu paragrafu. Užívateľ revíru môže v povolení určiť nižší limit, vtedy platí prísnejší.
Čas ochrany jednotlivých druhov§ 10 vyhlášky
V tomto období sa druh nesmie loviť, aj keď inak lov v danom čase dovoľuje typ vody. Platí nezávisle od hájenia všetkých rýb.
1. 1. – 15. 3.
mieň sladkovodný
1. 1. – 31. 5.
lipeň tymiánový, ploska pásavá, šťuka severná
1. 1. – 15. 6.
sumec veľký, zubáč veľkoústy, zubáč volžský
1. 1. – 31. 10.
hlavátka podunajská (v hraničných vodách 1. 1. – 31. 8.)
15. 3. – 31. 5.
kapor rybničný v kaprových vodách (neplatí 1. – 31. 5. pri pretekoch ani na ostatných vodných plochách); boleň dravý, jalec hlavatý, jalec maloústy, jalec tmavý, jeseter malý, jeseter sibírsky, lieň sliznatý, mrena severná, nosáľ sťahovavý, pleskáč siný, pleskáč tuponosý, pleskáč vysoký, podustva severná
1. 9. – 15. 4.
pstruh potočný, pstruh jazerný
1. 9. – 28. 2.
sih peleď
Niektoré druhy sú chránené celoročne (napríklad kolok, mihule, hrúze, pĺže, sih maréna, mrena karpatská, šabľa krivočiara) a ich lov je zakázaný vždy. Úplný zoznam druhov je v návode Rybársky zákon po pravidlách.
Lovné miery§ 12 vyhlášky
Najmenšia dĺžka, od ktorej si rybu smieš ponechať. Užívateľ revíru môže mieru zvýšiť, platnú hodnotu hľadaj v povolení a rybárskom poriadku.
Meria sa celková dĺžka od predného konca hlavy po koniec najdlhšieho lúča chvostovej plutvy (§ 12 ods. 4). Bez lovnej miery sú napríklad belička európska, karas striebristý, ostriež zelenkavý, plotica červenooká, slíž severný a invázne druhy.
Pred lovom a po love
Rybársky lístok a povolenie maj pri love pri sebe a predlož ich pri kontrole (§ 12 zákona). Skontroluj ich platnosť.
Pred začatím lovu zapíš dátum a číslo revíru (č. 3-0721-4-1), po love počet a hmotnosť úlovkov (§ 14 písm. d zákona). Lov bez zápisu je priestupok.
Stav k 6. 11. 2026: zákon č. 216/2018 Z. z. o rybárstve (znenie od 1. 1. 2022) a vyhláška č. 381/2018 Z. z. (znenie od 1. 1. 2019), novšie znenie sme nenašli. Zákon sa môže zmeniť, platné znenie nájdeš na Slov-Lex (zákon) a Slov-Lex (vyhláška).
Novinky z organizácie a úlovky z revíru
Úlovky z revíru
Na tomto revíri zatiaľ nikto nezapísal úlovokBuď prvý: po schválení sa objaví tu aj v rebríčku.
Kvalita vody, povodie, dno, ryby, vodný hmyz, zver a riziká z otvorených databáz. Okrem zveri a rizík sú zahrnuté aj do skóre aktivity.
Vhodnosť vody pre typ revíru
Vhodnosť vody pre typ revíruIndex 0 až 100: ako dobre vlastnosti vody zodpovedajú nárokom pstruha, lipňa alebo kapra podľa typu revíru. Nie je to predpoveď záberov ani údaj o tom, aké ryby tam žijú.
Nadpriemerne vhodná voda pre pstruhy
Voda patrí medzi horných 22 % z 461 pstruhových revírov s údajmi.
Najlepšie vyhovuje: kyslosť vody (ph)
Spoľahlivosť stredná: použili sme 5 údajov o vode, ostatné chýbajú a do hodnotenia nevstupujú.
Pásmo tokuStupeň dôkazov: Čiastočne podložené
spád 9,2 ‰, 373 m n. m. → lipňové pásmo
Podľa spádu a výšky leží tok v oblasti, ktorú zodpovedá lipňové pásmo. Pre pstruhy je to prirodzené pásmo.
Čo o tom vieme
Európske toky sa od prameňa k ústiu členia na pásma s typickými rybami: pstruhové, lipňové, mrenové a nížinné; určuje ich hlavne spád a veľkosť toku (Huet 1959), pásma sa dajú použiť aj na hodnotenie stavu tokov (Aarts a Nienhuis 2003). Pásmo odhadujeme zo spádu čiary revíru a nadmorskej výšky; je to zjednodušenie bez šírky toku. Zhoda pásma s typom revíru dáva do kvality +1, výrazná nezhoda −1.
Zdroje: Huet 1959; Aarts a Nienhuis 2003
88
Tvrdosť vodyStupeň dôkazov: Hypotéza
≈ 17,0 °dH (3,0 mmol/l vápnika a horčíka), atlas ŠGÚDŠ
Tvrdšia voda s dostatkom vápnika a horčíka je produktívnejšia, má väčšiu zásobu potravy a lepšie tlmí výkyvy kyslosti.
Čo o tom vieme
Voda s vápnikom a horčíkom je produktívnejšia a lepšie tlmí výkyvy kyslosti: produkcia pstruha bola vyššia vo vápencových tvrdých vodách (Almodóvar a kol. 2006), index z rozpustených látok a hĺbky predpovedá výlov rýb z jazier (Ryder a kol. 1974). V írskych tokoch však geológia hustotu pstruhov nezmenila (Lehane a kol. 2004) a Downing a kol. (1990) ukázali, že s produkciou súvisí skôr primárna produkcia. Preto len ±1 bod. Tvrdosť je z atlasu ŠGÚDŠ, nie meranie v danom revíri; nahrádza zvlášť hodnotené horniny povodia.
Zdroje: Almodóvar a kol. 2006; Lehane a kol. 2004; Ryder a kol. 1974
97
Kyslosť vody (pH)Stupeň dôkazov: Čiastočne podložené
pH 8,1, atlas ŠGÚDŠ
pH je v rozsahu, v ktorom ryby bežne prosperujú.
Čo o tom vieme
Pod približne pH 6 ryby trpia a pstruhy s lipňmi sú citlivejšie než kaprovité (Alabaster a Lloyd 1982); v kyslej mäkkej vode sa z pôdy uvoľňuje hliník, ktorý poškodzuje žiabre (Gensemer a Playle 1999). pH z atlasu je modelový odhad, preto zníženie len −1 alebo −2 a len tam, kde nemáme meranie pH (to hodnotí samostatný faktor).
Zdroje: Alabaster a Lloyd 1982; Gensemer a Playle 1999
100
MineralizáciaStupeň dôkazov: Hypotéza
≈ 479 mg/l, atlas ŠGÚDŠ
Stredná mineralizácia zodpovedá produktívnym tokom a nádržiam.
Čo o tom vieme
Rozpustené látky (mineralizácia) súvisia s úrodnosťou vody, preto ich Ryder použil na odhad produkcie rýb v jazerách (Ryder 1965, Ryder a kol. 1974). Downing a kol. (1990) však ukázali, že lepšie s produkciou súvisí primárna produkcia. Do skóre nevstupuje, len do indexu vhodnosti.
Zdroje: Ryder 1965; Ryder a kol. 1974; Downing a kol. 1990
91
Kovy v sedimenteStupeň dôkazov: Čiastočne podložené
0 prvkov medzi 10 % najvyšších na Slovensku (atlas ŠGÚDŠ 1999)
Žiadny z toxických prvkov v riečnom sedimente nepatrí medzi najvyššie hodnoty. V tvrdej vode sú kovy menej toxické, lebo vápnik súťaží o miesta na žiabrach.
Čo o tom vieme
Toxicita kovov pre ryby klesá s tvrdosťou vody, lebo vápnik súťaží s kovom o miesta na žiabrach (Pagenkopf 1983). Atlas ŠGÚDŠ udáva len poradie medzi tokmi, nie koncentráciu porovnateľnú s limitom (MacDonald a kol. 2000). V tvrdej vode preto kovy hodnotíme miernejšie, v mäkkej prísnejšie.
Zdroje: Pagenkopf 1983; Gensemer a Playle 1999; MacDonald a kol. 2000
100
Ako by táto voda vyhovovala jednotlivým typom
Pstruh88
Lipeň89
Kapor60
Rovnaké údaje o vode vyhodnotené pre nároky pstruha, lipňa a kapra. Revír je vedený ako pstruhový revír, zvýraznený je jeho typ.
Index 0 až 100 porovnáva vlastnosti vody s nárokmi druhu (60 je neutrálna hodnota, 100 ideál). Slovné hodnotenie vzniká porovnaním s ostatnými revírmi rovnakého typu, lebo väčšina slovenských vôd má pre svoj druh dobré hodnoty. Index neovplyvňuje, či sa ryby v revíre skutočne nachádzajú (to rozhoduje zarybňovanie a správca). Tvrdosť, pH a mineralizácia z atlasov sú historické a modelové odhady. Do skóre podmienok a kvality revíru sa z toho premieta len malá časť (tvrdosť ±1, kyslosť podľa atlasu −2 až 0, zhoda pásma toku ±1 do kvality).
Čo z toho vyplýva
Verejné zdroje v skóre podmienokÚdaje o kyslíku, živinách, hĺbke nádrže, veľkosti toku, dne, druhoch rýb a rojení hmyzu mierne upravia skóre „Podmienky na love“. Každá úprava je v rozbore skóre vidieť osobitne.
Verejné údaje o tejto vode skóre aktivity takmer nemenia.
Najviac pomáha: Tvrdosť vody +1
Najviac uberá: Dno podľa geológie −1
Posúdili sme 18 faktorov, skóre mení 5 z nich. Úpravy sú v rozsahu od −14 do +12 bodov, aby neprevážili počasie a teplotu vody. Započítavajú sa do skóre, zoradenia aj filtrov.
Voda a kyslík+1
Tvrdosť vodyStupeň dôkazov: Hypotéza
≈ 17,0 °dH, atlas ŠGÚDŠ
Tvrdšie, vápnikom bohaté povodie dáva produktívnejšiu vodu, v ktorej pstruhy a lipne rastú lepšie.
Čo o tom vieme
Voda s vápnikom a horčíkom je produktívnejšia a lepšie tlmí výkyvy kyslosti: produkcia pstruha bola vyššia vo vápencových tvrdých vodách (Almodóvar a kol. 2006), index z rozpustených látok a hĺbky predpovedá výlov rýb z jazier (Ryder a kol. 1974). V írskych tokoch však geológia hustotu pstruhov nezmenila (Lehane a kol. 2004) a Downing a kol. (1990) ukázali, že s produkciou súvisí skôr primárna produkcia. Preto len ±1 bod. Tvrdosť je z atlasu ŠGÚDŠ, nie meranie v danom revíri; nahrádza zvlášť hodnotené horniny povodia.
Zdroje: Almodóvar a kol. 2006; Lehane a kol. 2004; Ryder a kol. 1974
+1
Znečistenie−1
Kvalita povrchovej vody (SHMÚ)Stupeň dôkazov: Prax rybárov
miesto Považská Bystrica, nad (cestný most smer Drieňová) na toku Domanižanka, na čiare revíru, nesplnená norma v 2 z 4 rokov (2022 až 2025); v roku 2025: perylén
Najbližšie miesto monitoringu SHMÚ na tomto toku nespĺňa normy len v ukazovateľoch, ktoré sa do skóre nepočítajú: PAU (benzo(a)pyrén a podobné) prekračuje väčšina tokov pre extrémne nízku normu a soli, železo či mangán sú často prirodzené. Ukazovatele nájdeš v rozbore pri revíre.
Čo o tom vieme
Najbližšie miesto monitoringu SHMÚ na tom istom toku: nesplnené normy kvality vody za roky 2022 až 2025 (novšie roky majú väčšiu váhu). Nedostatok kyslíka a organické znečistenie ryby priamo oslabujú (Davis 1975), amónne ióny a dusitany sú toxické, živiny podporujú riasy. Presná miera, o koľko nesplnená norma zníži záber, nie je overená, preto ide o rybársku prax a opatrnosť. Zhoršenie je najviac o 5 bodov a len znižuje: čo SHMÚ neuvádza, nie je dôkazom čistoty. Benzo(a)pyrén a ďalšie PAU sa do skóre nepočítajú, lebo ich extrémne nízku normu prekračuje väčšina tokov.
Zdroje: SHMÚ, povrchové vody; NV SR č. 269/2010; Davis 1975
0
Škodlivé látky v podzemnej vode (SHMÚ)Stupeň dôkazov: Čiastočne podložené
pesticídy (nad normou na 2 z 4 staníc), najvyššia hodnota 3,4-násobok normy
Kovy, pesticídy, PFAS a chlórované rozpúšťadlá nad normou ukazujú zaťaženie okolia. Normy sú určené pre pitnú vodu a sú prísnejšie než hranice škodlivé pre ryby, preto je zníženie malé; kovy môžu pochádzať aj z hornín. PAU sa do skóre nepočítajú. Spoľahlivosť údajov je 100 % (8 staníc do 10 km, najbližšia 0,5 km, údaje z roku 2025), úprava sa započítala celá.
Čo o tom vieme
Kovy a polokovy, pesticídy, PFAS a chlórované rozpúšťadlá nad normou na staniciach do 10 km. Normy sú pitné a prísnejšie než hranice škodlivé pre ryby, preto je zníženie malé: jeden bod pri jednej či dvoch skupinách látok, dva body pri troch skupinách alebo pri hodnote aspoň päťnásobne nad normou. Kovy sú pre ryby jedovaté, v mäkkej vode viac (Pagenkopf 1983), PFAS sa hromadia v tkanivách (Giesy a Kannan 2001); kovy môžu byť aj z hornín. PAU sa nepočítajú. Úprava sa násobí spoľahlivosťou údajov.
Zdroje: SHMÚ, podzemné vody; Pagenkopf 1983; Giesy a Kannan 2001
−1
Tok, nádrž a dno−1
Dno podľa geológieStupeň dôkazov: Hypotéza
Íly a hliny, ŠGÚDŠ
Jemnozrnné dno nie je pre pstruhové vody typické, voda sa ľahšie zakalí.
Čo o tom vieme
Produkcia pstruha je vyššia vo vápencových tvrdých vodách (Almodóvar a kol. 2006), ale v írskych tokoch geológia hustotu pstruhov nezmenila a rozhodovala štruktúra koryta (Lehane a kol. 2004). Dôkazy sa rozchádzajú, váha je malá.
Zdroje: Almodóvar a kol. 2006; Lehane a kol. 2004
−1
Život pri vode0
Rojenie vodného hmyzuStupeň dôkazov: Prax rybárov
0,2× priemerný mesiac, 1 z 61 pozorovaní za rok, iNaturalist
V tomto mesiaci sa vodný hmyz vyskytuje málo, rozhoduje skôr potrava pri dne.
Čo o tom vieme
Rybári lovia „podľa hmyzu“ (suchá a mokrá muška). Meraná závislosť úlovkov od rojenia nie je v našich zdrojoch doložená.
0
Skóre nemenia
Pre tieto faktory chýbajú údaje alebo sú v bežnom rozsahu:
Rozpustený kyslík
Živiny vo vode
Kyslosť vody (pH)
Kyslosť vody podľa atlasu
Amónne ióny vo vode
Teplota vody pre miestne druhy
Dusík v podzemnej vode
Železo v podzemnej vode
Chloridy v podzemnej vode
Studená podzemná voda
Čistiarne odpadových vôd
Veľkosť toku
Invázne druhy v okolí
Pravidlá sú orientačné a vychádzajú z rybárskej praxe a vedeckých štúdií, pri každom faktore je vidieť, ako dobre je podložený. Počasie, tlak vzduchu a teplota vody majú na skóre väčší vplyv než tieto údaje.
Znečistenie vody
Znečistenie vody (SHMÚ)Ukazovatele kvality vody, ktoré v ročenkách SHMÚ za roky 2022 až 2025 nespĺňajú normy na najbližšom mieste monitoringu na tom istom toku.
Povrchová voda, 2025
1ukazovateľ nespĺňa normu, mierne
Roky s nesplnenou normou
2 z 22022 až 2025
Povrchová voda: najbližšie miesto monitoringu
Považská Bystrica, nad (cestný most smer Drieňová)Domanižanka, rkm 4,4 · na čiare revíru
1 ukazovateľ v roku 2025
2022202320242025
Ukazovateľ2022202320242025
Kovy
olovo–miesto nie je v ročenke●norma nesplnená–miesto nie je v ročenke·norma splnená
PAU: 4 látky (do skóre sa nepočítajú)
Ukazovateľ2022202320242025
PAU (spaľovanie a spad)
benzo(a)pyrén–miesto nie je v ročenke●norma nesplnená–miesto nie je v ročenke·norma splnená
benzo(ghi)perylén–miesto nie je v ročenke●norma nesplnená–miesto nie je v ročenke·norma splnená
fluorantén–miesto nie je v ročenke●norma nesplnená–miesto nie je v ročenke·norma splnená
perylén–miesto nie je v ročenke·norma splnená–miesto nie je v ročenke●norma nesplnená
Polycyklické aromatické uhľovodíky. Norma pre benzo(a)pyrén je extrémne nízka (0,17 ng/l), preto ju prekračuje väčšina tokov; hlavným zdrojom je spaľovanie a spad z ovzdušia.
Poloha miesta je len približná (podľa vodného útvaru), preto môže byť skutočné miesto odberu inde na toku.
Údaje sú z ročeniek SHMÚ (povrchové vody 2022 až 2025). Ročenka uvádza miesta, ktoré nesplnili normu; miesto, ktoré v ročenke chýba, sa nepovažuje za čisté. Vzdialenosť a zhodu názvu toku určujeme sami, preto ide o orientačné priradenie.
Podzemná voda v okolí
Podzemná voda v okolí (SHMÚ)Namerané hodnoty podzemnej vody zo staníc do 10 km od revíru (dusičnany, škodlivé látky, amónne ióny, železo, chloridy) a ročenky SHMÚ.
Podzemná voda do 10 km (8 staníc)
Dom.lehota-mlyn na Barin.okres Považská Bystrica · prameň · 0,5 km od revíru
látky z ľudskej činnosti
2017 až 2025
V roku 2025 bolo prekročené:
Metylbentazón
Namerané hodnoty, rok 2025, odber 23. 4. 2025
Dusičnany5,7 mg/l
Amónne ióny< 0,01 mg/l
Dusitany< 0,01 mg/l
Železo< 0,002 mg/l
Chloridy< 1 mg/l
Hliník10 % normy
Metylbentazón100 % normy
Pruzina-bykyokres Považská Bystrica · prameň · 4,2 km od revíru
bez prekročenia v 2025
2017 až 2025
V ročenkách 2017 až 2025 nie je pri stanici zaznamenané prekročenie normy.
Namerané hodnoty, rok 2025, odber 23. 4. 2025
Dusičnany6,4 mg/l
Amónne ióny< 0,01 mg/l
Dusitany< 0,01 mg/l
Železo< 0,002 mg/l
Chloridy< 1 mg/l
Hliník10 % normy
Fackov-raztoky C.1okres Žilina · prameň · 4,3 km od revíru
látky z ľudskej činnosti
2017 až 2025
V roku 2025 bolo prekročené:
Desetylatrazin
Namerané hodnoty, rok 2025, odber 26. 3. 2025
Dusičnany5,9 mg/l
Amónne ióny< 0,01 mg/l
Dusitany< 0,01 mg/l
Železo0,003 mg/l
Chloridy< 1 mg/l
Hliník10 % normy
desetylatrazin340 % normy
Ukázať ďalších 5
Povazska Tepla – Dolny (manin)okres Považská Bystrica · prameň · 4,9 km od revíru
bez prekročenia v 2025
2017 až 2025
V ročenkách 2017 až 2025 nie je pri stanici zaznamenané prekročenie normy.
Namerané hodnoty, rok 2025, odber 16. 4. 2025
Dusičnany2,3 mg/l
Amónne ióny< 0,01 mg/l
Dusitany< 0,01 mg/l
Železo< 0,002 mg/l
Chloridy4,1 mg/l
Hliník10 % normy
MCPB20 % normy
Kostolec-ostrenec 2okres Považská Bystrica · prameň · 4,9 km od revíru
bez prekročenia v 2025
2017 až 2025
V ročenkách 2017 až 2025 nie je pri stanici zaznamenané prekročenie normy.
Namerané hodnoty, rok 2025, odber 16. 4. 2025
Dusičnany3,3 mg/l
Amónne ióny< 0,01 mg/l
Dusitany< 0,01 mg/l
Železo< 0,002 mg/l
Chloridy1,9 mg/l
Hliník5 % normy
MCPB70 % normy
Plevnik-drienoveokres Považská Bystrica · vrt alebo studňa · 7,1 km od revíru
bez prekročenia v 2025
2017 až 2025
V ročenkách 2017 až 2025 nie je pri stanici zaznamenané prekročenie normy.
Namerané hodnoty, rok 2025, odber 29. 10. 2025 (2 odbery, pri každej látke najvyššia hodnota roka)
Dusičnany29,2 mg/l
Amónne ióny< 0,01 mg/l
Dusitany< 0,01 mg/l
Železo0,01 mg/l
Chloridy34,1 mg/l
Hliník15 % normy
Mojtin-uhliska C.1okres Púchov · prameň · 7,4 km od revíru
bez prekročenia v 2025
2017 až 2025
V ročenkách 2017 až 2025 nie je pri stanici zaznamenané prekročenie normy.
Namerané hodnoty, rok 2025, odber 23. 4. 2025
Dusičnany9,7 mg/l
Amónne ióny< 0,01 mg/l
Dusitany< 0,01 mg/l
Železo< 0,002 mg/l
Chloridy6,4 mg/l
Hliník10 % normy
benzo(a)pyrén50 % normy
Klacno – Kamenna Dolinaokres Prievidza · prameň · 9,6 km od revíru
bez prekročenia v 2025
2017 až 2025
V ročenkách 2017 až 2025 nie je pri stanici zaznamenané prekročenie normy.
Namerané hodnoty, rok 2025, odber 30. 9. 2025 (2 odbery, pri každej látke najvyššia hodnota roka)
Dusičnany4,6 mg/l
Amónne ióny< 0,01 mg/l
Dusitany0,02 mg/l
látky z ľudskej činnosti
len prirodzené látky
bez zaznamenaného prekročenia
Podzemná voda sa do tokov dostáva ako základný odtok, súvislosť s tokom pri revíre je preto len nepriama. Prirodzené látky (železo, mangán, sírany, vodivosť) sa do hodnotenia podľa ročenky nepočítajú.
Údaje sú z ročeniek SHMÚ (podzemné vody 2017 až 2025).
Povodie a nádrž
Hĺbka nádrže (HydroLAKES)Priemerná hĺbka, objem a doba zdržania vody v nádrži z databázy HydroLAKES (WWF). Hĺbku odhaduje model z okolitého terénu, takže je orientačná.
Tok z databázy HydroRIVERSspárovaný s revírom, odchýlka čiary okolo 26 m
Povodie nad miestomVeľkosť toku (HydroRIVERS)Plocha povodia nad miestom, rád toku a priemerný prietok z databázy HydroRIVERS (WWF). Určuje, či ide o potok, rieku alebo veľkú rieku.
109 km²stredná rieka
Priemerný prietok
1,08 m³/smodelová hodnota
Rád toku (Strahler)
2horný tok, drobný prítok
Sklon koryta
9,2 ‰Svižný tok
Údaje sú z celosvetovej databázy s hrubším rozlíšením (desiatky metrov), preto sú pri malých vodách len orientačné. Hĺbka a objem sú modelové priemery.
Dno a podložie
Dno a podložie (ŠGÚDŠ)Podložie pod vodou podľa hydrogeologickej mapy Slovenska 1 : 50 000 (ŠGÚDŠ). Hovorí o tom, či je okolie štrkové, piesočnaté, ílovité, bahnité alebo skalnaté.
Íly a hliny
Voda sa po daždi rýchlo zakalí a ryby hľadajú potravu viac čuchom.
Štrky 29 %
Íly a hliny 71 %
Pramene a vývery
6v okruhu 1 km
Pramene a vývery podzemnej vody privádzajú do toku chladnejšiu vodu v lete a teplejšiu v zime, ryby sa pri nich v extrémnom počasí zdržiavajú.
Podľa geologickej mapy: proluviálne sedimenty: prevažne hliny a piesčité hliny s úlomkami hornín a zahlinenými štrkmi v nivných náplavových kužeľoch, holocén | fluviálne sedimenty: litofaciálne nečlenené nivné hliny, alebo piesčité až štrkovité
Opis revíru uvádza dno: štrky, skalné podložie, kamenité, jemnozrnné, bahnité, geologická mapa ukazuje niečo iné; opis revíru je presnejší.
Mapa ukazuje geológiu podložia, nie presné dno na mieste. Skutočný materiál dna sa môže líšiť, najmä pri nánosoch.
Vodný hmyz
Rojenie vodného hmyzu (iNaturalist)Koľko pozorovaní podeniek, potočníkov a pošvatiek ľudia v okolí zaznamenali v tomto mesiaci v porovnaní s ročným priemerom. Pre muškárov je to náznak vývinu hmyzu.
Málo hmyzunovember: 0,2× priemerný mesiac
jan
feb
mar
apr
máj
jún
júl
aug
sep
okt
nov
dec
Podenky0Podenky: suchá mucha na hladine, najmä pri súmraku.
Potočníky0Potočníky: večer a v noci pri brehu, hodí sa aj nymfa a mokrá mucha.
Pošvatky0Pošvatky: čisté, studené potoky, často už koncom zimy a skoro na jar.
0,2× priemerný mesiac, 1 z 61 pozorovaní za rok, iNaturalist.
Pozorovania pridávajú ľudia z okolia, nie sú to merania pri vode. Ukazujú, kedy sa vodný hmyz zvykne objavovať, a hodia sa najmä pri love na muchu.
Podzemná voda: namerané hodnoty
Podzemná voda v okolí (SHMÚ)Namerané hodnoty podzemnej vody zo staníc do 10 km od revíru (dusičnany, škodlivé látky, amónne ióny, železo, chloridy) a ročenky SHMÚ.
Typická hodnota zo 8 staníc podzemnej vody do 10 km od revíru (najbližšia 0,5 km), meranie z roku 2025. Bližšie stanice majú väčšiu váhu. Ide o podzemnú vodu pri revíre, nie o meranie v samotnom toku. Norma je limit, ktorý pri ukazovateli uvádza SHMÚ (pre pitnú vodu); hodnota rovná norme sa tak ako v SHMÚ počíta za prekročenie. Štítok „niekde nad normou“ znamená, že typická hodnota je pod normou, ale aspoň jedna stanica ju presahuje; ktorá, je uvedené pri dlaždici. Ryby sú na niektoré látky citlivejšie než ľudia.
Amónne ióny
< 0,01mg/l
nezistené
Pod medzou stanovenia (0,01 mg/l), norma 0,5 mg/l. 8 staníc.
Dusitany
0,005mg/l
hlboko pod normou
Norma 0,5 mg/l. Rozpätie 0,005 až 0,02 mg/l, 8 staníc.
Dusičnany
5,7mg/l
hlboko pod normou
Norma 50 mg/l. Rozpätie 2,3 až 29,2 mg/l, 8 staníc.
Kyslík
8,87mg/l
dostatok kyslíka
Značka na ciferníku: 9 mg/l, vodítko pre lososovité vody. Rozpätie 5,2 až 11,1 mg/l, 8 staníc.
Teplota vody
8,4°C
mierna
Rozpätie 6,7 až 16,5 °C, 8 staníc.
pH
7,68
vhodné pre ryby
Rozpätie 7,04 až 7,84, 8 staníc.
Tvrdosť vody
2,44mmol/l
stredne tvrdá
Rozpätie 2,22 až 4,19 mmol/l, 7 staníc.
Železo
0,001mg/l
hlboko pod normou
Norma 0,2 mg/l. Rozpätie 0,001 až 0,01 mg/l, 7 staníc.
Mangán
0,001mg/l
hlboko pod normou
Norma 0,05 mg/l. Rozpätie 0,001 až 0,002 mg/l, 7 staníc.
Chloridy
0,5mg/l
hlboko pod normou
Norma 250 mg/l. Rozpätie 0,5 až 34,1 mg/l, 7 staníc.
Sírany
9,6mg/l
hlboko pod normou
Norma 250 mg/l. Rozpätie 7,1 až 30,8 mg/l, 7 staníc.
Vodivosť
40,2mS/m
pod normou
Norma 125 mS/m. Rozpätie 37,3 až 78,9 mS/m, 8 staníc.
Kovy a polokovy
10% normy
pod normou
Najvyššie: Hliník 0,03 mg/l (15 % normy, 7,1 km od revíru). 7 staníc.
Pesticídy
100% normy
nad normou
Najvyššie: desetylatrazin 0,34 µg/l (340 % normy, 4,3 km od revíru). 4 stanice. Nad normou: 2 z 4.
Rozpúšťadlá a benzén
0% normy
nezistené
Pod medzou stanovenia: látky z tejto skupiny sa vo vzorkách nezistili. 6 staníc.
PAU (spaľovanie, ropné látky)
0% normy
pod normou
Najvyššie: benzo(a)pyrén 0,005 µg/l (50 % normy, 7,4 km od revíru). 6 staníc.
Ako to pôsobí na ryby a vodu
Amónne ióny
Samotné amónne ióny nie sú také jedovaté, ale časť z nich sa podľa pH a teploty mení na amoniak (NH₃), ktorý poškodzuje žiabre a stresuje ryby. Čím vyššie pH a teplota, tým viac amoniaku (Emerson a kol. 1975). Zrušená smernica 2006/44/ES uvádzala ako vodítko najviac 0,04 mg/l amónnych iónov pre lososovité vody a 0,2 mg/l pre kaprovité.
Dusitany
Dusitany sú pre ryby jedovaté: cez žiabre sa dostanú do krvi a premenia hemoglobín na methemoglobín, ktorý kyslík nenesie, takže sa ryby „dusia“ aj v okysličenej vode. Najcitlivejšie sú lososovité ryby; chloridy vo vode toxicitu znižujú (Lewis a Morris 1986). Smernica 2006/44/ES uvádzala vodítko 0,01 mg/l pre lososovité vody.
Dusičnany
Dospelým rybám dusičnany neškodia hneď, ale živia riasy a rastliny, a tak prispievajú k prehnojeniu a nočným prepadom kyslíka. Pre citlivé vodné živočíchy (lososovité ryby, obojživelníky, niektoré bezstavovce) odporúčajú Camargo a kol. (2005) držať dusičnany pod 2 mg dusíka na liter, čo je asi 9 mg/l dusičnanov.
Kyslík
Ryby, najmä lososovité, potrebujú veľa kyslíka. Smernica 2006/44/ES uvádzala pre lososovité vody vodítko 9 mg/l (aspoň v polovici meraní) a nikdy menej než 7 mg/l. Podzemná voda z hlbších vrstiev ho býva menej; v toku sa potom dokysličí až po vyvierení.
Teplota vody
Podzemná voda má počas roka takmer stálu teplotu. Prítok z prameňov preto môže v lete tok ochladzovať a v zime otepľovať, a takéto úseky bývajú útočiskom pre chladnomilné ryby (Hayashi a Rosenberry 2002).
pH
Ryby znášajú pH približne od 6 do 9 (smernica 2006/44/ES). Mimo tohto rozsahu sa poškodzujú žiabre a mení sa jedovatosť amoniaku a kovov.
Tvrdosť vody
Tvrdšia voda (viac vápnika a horčíka) je pre ryby priaznivejšia: vápnik chráni žiabre a znižuje toxicitu kovov, napríklad medi a zinku (Pagenkopf 1983), a drží stabilné pH. Mäkká voda je citlivejšia na kovy aj na zakyslenie.
Železo
Železo je v podzemnej vode z hĺbky rozpustené. Keď voda vyjde na vzduch, oxiduje a vyzráža sa ako hnedé vločky, ktoré zalepujú žiabre, pokrývajú štrk s ikrami a bezstavovcami a ničia úkryty (Vuori 1995).
Mangán
Mangán je v hlbšej podzemnej vode prirodzený. Pre ryby býva menej významný než železo, norma platí hlavne kvôli chuti a farbe pitnej vody.
Chloridy
Chloridy pochádzajú z posypovej soli, hnojív a odpadu. Americká agentúra EPA (1988) určila pre dlhodobú ochranu vodných živočíchov 230 mg/l a pre krátkodobú 860 mg/l.
Sírany
Sírany sú v podzemnej vode bežné, pochádzajú z hornín (napríklad sadrovca), z hnojív aj z baní. Spolu s chloridmi zvyšujú mineralizáciu vody; norma 250 mg/l je určená pre pitnú vodu.
Vodivosť
Vodivosť ukazuje celkové množstvo rozpustených solí. Vyššia hodnota je v podzemnej vode často prirodzená (vápence, sadrovec), no prudké zvýšenie v toku ukazuje na prítok solí z ciest, baní alebo odpadu.
Kovy a polokovy
Meď, zinok, nikel, kadmium a ortuť sú pre ryby jedovaté už pri nízkych koncentráciách, v mäkkej vode viac než v tvrdej (Pagenkopf 1983). Norma pre podzemnú vodu je určená pre pitnú vodu, nie pre ryby.
Pesticídy
Pesticídy sa dostávajú do podzemnej vody z polí. Norma 0,1 µg/l na jednu látku (0,5 µg/l spolu) je pitná norma a je veľmi prísna; ryby poškodzuje zvyčajne až oveľa vyššia koncentrácia. Hodnota hlavne ukazuje, ako veľmi je okolie zaťažené poľnohospodárstvom.
Rozpúšťadlá a benzén
Chlórované rozpúšťadlá (napríklad tetrachlóretén) a benzén pochádzajú z priemyslu, čistiarní a čerpacích staníc. Sú jedovaté a v podzemnej vode sa rozkladajú pomaly.
PAU (spaľovanie, ropné látky)
PAU vznikajú pri spaľovaní a únikoch ropných látok. Norma pre benzo(a)pyrén (0,01 µg/l) je pre pitnú vodu veľmi prísna, lebo ide o karcinogén.
Zdroje
Camargo, J. A., Alonso, Á., Salamanca, A. (2005): Nitrate toxicity to aquatic animals: a review with new data for freshwater invertebrates. Chemosphere 58, 1255–1267.
Lewis, W. M., Morris, D. P. (1986): Toxicity of nitrite to fish: a review. Transactions of the American Fisheries Society 115, 183–195.
Emerson, K., Russo, R. C., Lund, R. E., Thurston, R. V. (1975): Aqueous ammonia equilibrium calculations: effect of pH and temperature. Journal of the Fisheries Research Board of Canada 32, 2379–2383.
Smernica 2006/44/ES o kvalite sladkých vôd, ktoré si vyžadujú ochranu alebo zlepšenie kvôli podpore života rýb (zrušená v roku 2013; jej hodnoty tu uvádzame len ako odborné vodítko).
Vuori, K.-M. (1995): Direct and indirect effects of iron on river ecosystems. Annales Zoologici Fennici 32, 317–329.
Pagenkopf, G. K. (1983): Gill surface interaction model for trace-metal toxicity to fishes: role of complexation, pH, and water hardness. Environmental Science & Technology 17, 342–347.
U.S. EPA (1988): Ambient Water Quality Criteria for Chloride. EPA 440/5-88-001.
Hayashi, M., Rosenberry, D. O. (2002): Effects of ground water exchange on the hydrology and ecology of surface water. Ground Water 40, 309–316.
Ryby, zver, rastliny a riziká v okolí vodyZver a riziká pri vode (GBIF)Zver, vtáky, rastliny a riziká (medveď, kliešte, komáre, boľševník), ktoré ľudia v okolí vody zaznamenali. Nepatrí do skóre podmienok na love, je len na informáciu.
Druhy, ktoré sa v okolí vody pozorovali alebo zaznamenali. Zver, rastliny a riziká nevstupujú do skóre podmienok na love, sú len na informáciu. Názov druhu vedie na jeho stránku.
Žije v horských lesoch severného a stredného Slovenska. Pri vode loví ryby a pije.
Ako sa chrániť: V horských revíroch sa pohybuj hlučne, nenechávaj pri stane ryby, vnútornosti ani zvyšky návnad a jedlo ukladaj mimo spacieho miesta. Ak medveďa uvidíš, nebehaj, pokojne sa prehováraj a pomaly ustupuj. Nikdy sa nepribližuj k mláďatám.
Invázna rastlina, ktorá rastie pri brehoch tokov a na vlhkých lúkach. Miazga na slnku spôsobuje popáleniny kože.
Ako sa chrániť: Nedotýkaj sa ho a neprechádzaj cez porast. Ak sa miazga dostane na kožu, zmy ju vodou a mydlom a chráň miesto pred slnkom. Pri väčšom popálení vyhľadaj lekára.
Prenáša kliešťovú encefalitídu a lymskú boreliózu. Čaká vo vysokej tráve a v poraste pri brehoch.
Ako sa chrániť: Od jari do jesene sa po love skontroluj, použi repelent a dlhé nohavice do ponožiek. Kliešťa čo najskôr odstráň pinzetou. Proti encefalitíde existuje očkovanie.
Jedovatý had, ktorý sa vyhrieva na kamenistých svahoch, v mokradiach a na lesných okrajoch pri vode.
Ako sa chrániť: Je plachá a uštipne len pri ohrození. Pri kamenitých brehoch nešmátraj rukou medzi kamene a maj pevnú obuv. Po uštipnutí zostaň v pokoji, nehýb postihnutou končatinou a volaj 112.
Veľké bodavé muchy. Najaktívnejšie sú za horúcich bezvetrných dní pri vode a na lúkach.
Ako sa chrániť: Bolestivo bodajú, najmä v lete v poludňajších hodinách. Pomáha svetlé oblečenie s dlhým rukávom a repelent.
Zver, rastliny a riziká: záznamy pochádzajú z pozorovaní a odrážajú aj to, kde sa pozorovatelia pohybujú, nie sú to merania hustoty ani istota stretnutia. Platia pre okolie okolo 35 × 55 km.
Zdroje fotografií
Kačica divá:Foto: This picture was realized by Richard Bartz by using a Canon EF 70-300mm f/4-5.6 IS USM…, CC BY-SA 2.5, Wikimedia Commons
Podložie, tok a pramene na mape, hodnoty v mieste vody, geomagnetická aktivita a zemetrasenia. Je to informácia o prostredí; do skóre vstupujú len malé hypotézy označené stupňom istoty (zlomy a horniny, geomagnetická búrka).
Mapa podložia potrebuje zapnutý JavaScript.
Geológia
Geologická mapa Slovenska 1 : 50 000: horniny pod povrchom, od naplavených štrkov a pieskov cez íly až po žuly a vápence. Farby podľa legendy ŠGÚDŠ, po kliknutí do mapy sa ukáže popis horniny v danom mieste.
Pre rybára: Štrkové lavice a kamenisté prahy dávajú čisté dno a biotop pre zubáča, ostrieža či mrenu. Ílovité a bahnité podložie drží potravu pre kapra a pleskáča. Vápence a dolomity dávajú tvrdšiu, na potravu bohatšiu vodu než žuly a kremence.
Radónové riziko
Radónové riziko podložia (nízke, stredné, vysoké). Vychádza z rádioaktivity hornín a z puklín. Mapa ukazuje podložie, nie radón vo vode.
Pre rybára: Radón je prírodný stopovač podzemnej vody. Podložie s vyšším radónovým rizikom (žuly, ruly, tektonické zlomy) býva miestom, kde puklinová voda vyteká na povrch. Väčšina Slovenska je „stredné“, preto je zaujímavé hlavne vysoké riziko.
nízke 36,7 %
stredné 63,0 %
vysoké 0,3 %
Urán (eU)
Ekvivalentný urán v povrchových horninách z leteckej gama spektrometrie (ppm). Od 4 ppm sa podložie radi označuje za zvýšené radónové riziko.
Pre rybára: Vysoký urán je znakom žúl, rúl a čiernych bridlíc, teda hornín, z ktorých sa do vody dostáva radón a rozpustené látky. Pre záber nemá priamy význam, pomáha čítať geológiu územia.
bez údajov
0 – 1
1 – 2
2 – 3
3 – 4
4 – 5
5 – 7
7 – 35
Gama žiarenie
Dávkový príkon gama žiarenia vo vzduchu (nGy/h) z leteckého merania. Je to prirodzené pozadie podložia, nie znečistenie.
Pre rybára: Vyššie hodnoty majú horniny bohaté na urán, tórium a draslík (žuly, ruly, flyš s bridlicami). Je to doplnok k mape uránu; rybárovi hlavne ukazuje, kde sa mení podložie.
bez údajov
0 – 20
20 – 40
40 – 60
60 – 80
80 – 100
100 – 140
140 – 180
180 – 220
220 – 999
Magnetika
Anomálie magnetického poľa Zeme (ΔT, v nT) spôsobené horninami s magnetickými minerálmi, napríklad sopečnými horninami, bazaltmi či amfibolitmi.
Pre rybára: Ryby (najmä lososovité a úhory) vnímajú magnetické pole. Či miestne anomálie ovplyvňujú ich pohyb a záber, nie je preukázané; berie sa to ako hypotéza.
-1 217 – -1 000
-1 000 – -250
-250 – -200
-200 – -190
-190 – -180
-180 – -170
-170 – -160
-160 – -150
-150 – -140
-140 – -130
-130 – -120
-120 – -110
-110 – -100
-100 – -90
-90 – -80
-80 – -60
-60 – -40
-40 – -20
-20 – 0
0 – 10
10 – 20
20 – 30
30 – 40
40 – 50
50 – 70
70 – 100
100 – 150
150 – 200
200 – 250
250 – 300
300 – 400
400 – 500
500 – 600
600 – 700
700 – 800
800 – 900
900 – 1 000
1000 – 1 100
1100 – 1 130
Kliknutím alebo ťuknutím do mapy zistíte hodnotu v danom mieste.
Hodnoty v mieste vodyRadónové riziko podložia, urán, tórium, draslík, gama žiarenie a magnetická anomália v jednom mieste pri vode (na mape označené bodom).
Radónové riziko podložia
stredné
Bežné pre väčšinu Slovenska.
nízke
stredné
vysoké
Urán (eU)
2,5ppm
bežný
Bežné pozadie hornín.
Tórium (eTh)
7,7ppm
pod priemerom kôry
Prírodné pozadie hornín.
Draslík (K)
1,60%
pod priemerom kôry
Prírodné pozadie hornín.
Gama žiarenie
55nGy/h
okolo svetového priemeru
Prirodzené pozadie podložia.
Magnetická anomália (ΔT)
-10nT
pod priemerom okolia
Odchýlka magnetického poľa od priemeru okolia.
pod priemeromnad priemerom
Hodnoty platia pre jedno miesto (na mape označené bodom), nie ako priemer celého toku alebo povodia. Radón je v podzemných vodách prirodzený stopovač; do mapy nie je zahrnutý radón vo vode, len riziko podložia.
Značka na ciferníku: priemer hornej zemskej kôry (urán 2,7 ppm, tórium 10,5 ppm, draslík 2,3 %; Rudnick a Gao 2003) a svetový priemer prirodzenej dávky vonku 59 nGy/h (UNSCEAR 2000). Ručička sa nevychyľuje do „dobra“ ani „zla“, len ukazuje, kde hodnota leží.
Zvýšený urán alebo radón je len údaj o hornine. Pre záber nemá preukázaný význam; pomáha čítať, z akého podložia voda pochádza.
Zlomy a pramene
Zlomy a prameneVzdialenosť k najbližšiemu tektonickému zlomu geologickej mapy a počet prameňov v okolí. Pozdĺž zlomov vyteká puklinová podzemná voda.
Najbližší zlom
do 250 m
zlom v okolí
Tektonický zlom na geologickej mape.
Pramene a vývery
6
podzemná voda pri toku
V okruhu 1 km.
zistený na povrchupredpokladaný
Pozdĺž zlomov a pri prameňoch vyteká z podložia puklinová podzemná voda. Býva v lete chladnejšia a v zime teplejšia než voda v toku, preto sa pri takých miestach podľa rybárskych skúseností ryby v extrémnom počasí zdržiavajú (letné a zimné ostrovčeky vhodnejšej teploty).
Čerstvá puklinová voda však môže mať málo kyslíka. Ide o skúsenosť rybárov, nie o meraný jav pri tomto revíre.
Zlomy sú z geologickej mapy 1 : 50 000. Pramene sú z hydrogeologickej mapy, ktorá pokrýva len niektoré regióny, takže nula neznamená, že tam pramene nie sú.
Geológia okolia: hornina, voda, sedimenty, vrty
Geológia a geochémia okolia vodyHornina pod vodou, zloženie vody a sedimentov podľa atlasov, rádioaktivita, geotermálny potenciál, vrty, staré banské diela, ložiská, záťaže, zosuvy a zlato v sedimentoch, z máp a registrov ŠGÚDŠ.
Čiara je voda revíru, svetlý pás je pásmo 3 km, v ktorom sa hľadali vrty, banské diela a záťaže. Mapa ukazuje najbližšie objekty (najviac niekoľko desiatok z každého registra), nie všetky. Body zodpovedajú polohe v registri; plošné objekty sú vyznačené stredom.
Hornina pod vodou
Náplavy riek100 % čiary vody
Štrkové a piesčité dno a nivy; voda sa dopĺňa z podzemnej vody v náplavoch. Geologická mapa SR 1:50 000.
Voda podľa atlasu
pH 8,1modelový odhad
typ vody Ca–Mg–HCO₃
Mineralizácia 479 mg/l, tvrdá voda (17,0 °dH). Interpolácia meraní Geochemického atlasu SR, nie meranie v toku.
Prvky v riečnom sedimente
0 z 15prvkov v horných 10 %
najvyššie: Bizmut 0,333 mg/kg
Poloha najvyššie postaveného prvku medzi vzorkovými bodmi na tokoch na Slovensku: 78. percentil. Interpolácia Geochemického atlasu riečnych sedimentov.
do 50 %
50–75
75–90
90–99
nad 99
Teplo pod nohami
28°C v hĺbke 1 000 m
tepelný tok 55 mW/m²
V hĺbke 2 000 m okolo 53 °C (prírastok 25 °C na kilometer). Atlas geotermálnej energie SR.
Zlato v riečnom sedimente
0vzoriek so zlatom
12 rudných minerálov v sedimente
Vo vzorkách riečneho sedimentu do 1 km od vody sa zlato nenašlo. Vzorky nepokrývajú každý potok, preto to neznamená, že tu zlato nie je.
Stopové prvky vo vode toku
1 z 10ukazovateľov v horných 5 %
najvyššie: Olovo 5,37 μg/l
Poloha najvyššej namerenej hodnoty v rozdelení všetkých vzoriek povrchových vôd na Slovensku: 95. percentil (bez mena).
do 50 %
50–75
75–90
90–99
nad 99
Vrty a rozbory podzemnej vody
539vrtov do 3 km
613 rozborov vody v okolí
Z toho 539 s archívnou správou Geofondu. Vrty sú hydrogeologické, geologické, inžinierskogeologické a iné.
Geotermálna energia
26°C na ústí vrtu
1 geotermálny vrt do 10 km
Najteplejší: Rajec – Rk-22, výdatnosť 22,0 l/s, 7,9 km od vody.
Environmentálne záťaže a skládky
27lokalít do 3 km
1 záťaž, 26 skládok
Najbližšia záťaž: Považská Bystrica – areál bývalých Považských strojární, 2,6 km od vody. Blízkosť neznamená, že látky z lokality do vody unikajú.
Ložiská a rudné výskyty
45záznamov do 5 km
5 ložísk, 40 rudných výskytov
Registre Geofondu, metalogenetická mapa a mapa nerastných surovín.
Zosuvy a svahové deformácie
76plôch do 3 km
7 aktívnych
Zdokumentované zosuvy v registri Geofondu. Zosuv do toku môže zakaliť vodu a zmeniť dno.
Údaje sú z registrov, máp a atlasov Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra a hovoria o prostredí okolo vody. Blízkosť banského diela alebo záťaže neznamená, že voda je znečistená. Chémia vody a sedimentov je modelový odhad z interpolovaných máp Geochemického atlasu SR, nie aktuálny monitoring ani meranie v toku.
Podrobná geológia a geochémia celého toku: hornina pod vodou, zloženie vody, prvky v sedimentoch, radiácia, geotermálny potenciál, kovy, zlato v sedimente, banské diela, vrty s rozbormi.
Geomagnetická aktivita
Geomagnetická aktivita (Kp)Planetárny index Kp (0 až 9) meria rozkolísanie magnetického poľa Zeme. Od 5 ide o geomagnetickú búrku. Ukazuje sa posledných 48 hodín a predpoveď na 24 hodín.
Kp-index
2,7z 9
pokojné pole
Posledné meranie (10. 11. 2026 10:00). Bodka na ciferníku je najvyššia predpoveď na 24 hodín.
pred 48 hteraz+24 h
Najvyšší predpovedaný Kp v najbližších 24 hodinách: 3,0 (pokojné pole).
Kp (0 až 9) meria rozkolísanie magnetického poľa Zeme od slnečného vetra. Od 5 ide o geomagnetickú búrku. Ryby, najmä lososovité a úhory, magnetické pole vnímajú. Že by ich záber závisel od Kp, však nie je preukázané: ide o pozorovania rybárov a o hypotézy.
Údaj je rovnaký pre celé Slovensko. Do skóre aktivity vstupuje len pri silnej geomagnetickej búrke (hypotéza, −1 až −2 body).
Zemetrasenia v okolí
Zemetrasenia v okolíOtrasy zaznamenané v okruhu 150 km od vody za posledných 30 dní (katalóg GFZ GEOFON).
Otrasy za 30 dní
2v okruhu 150 km
najsilnejší M 2,3
126 km od vody, 3. 11.
hlbšie než 5 km
plytké, skôr banské
posledné 2 dni
M 2,2
Poľsko4. 11. 03:47, 114 km od vody, hĺbka 1 kmpravdepodobne banský otras (plytko pod povrchom)
M 2,3
Poľsko3. 11. 23:05, 126 km od vody, hĺbka 1 kmpravdepodobne banský otras (plytko pod povrchom)
Všetky tieto otrasy sú veľmi plytké, ide pravdepodobne o banské otrasy (napríklad v poľských a českých revíroch), nie o tektonickú aktivitu.
Podľa rybárskych historiek ryby (najmä sumce a úhory) pred otrasmi nepokojne reagujú alebo prestanú brať. Spoľahlivo preukázané to nie je a pri slabých otrasoch ide o náhodu. Hlbšie otrasy z Karpát (napríklad v okolí Komárna a Dobrej Vody) ľudia zväčša vôbec nevnímajú.
Katalóg GEOFON je celosvetový, slabé otrasy v okolí Slovenska v ňom nemusia byť všetky. Nezapočítava sa do skóre aktivity.
Sentinel-2 (optika) a Sentinel-1 (radar), obnovuje sa približne každých 6 dní
ZarastenieČistá hladina
ĽadBez ľadu
Tok je užší než bod družice (10 m). Hodnoty sa preto berú z pásu okolo čiary revíru a z bodov, v ktorých sa mieša voda s brehom, takže sú len orientačné a môžu ukazovať aj breh. Plocha hladiny sa pri toku nehodnotí a odhady nad vodou sa v snímke ukážu len tam, kde je tok širší než bod družice.
Zarastenie hladiny
Zarastenie hladinyPodiel plochy revíru, na ktorej družica vidí zelenú vegetáciu (index NDVI nad 0,3): plávajúce a vynorené rastliny a trstinu pri brehu.
0 % plochyČistá hladina
čistá
čiastočne
výrazne
silne
Podiel plochy so zelenou vegetáciou (rastliny na hladine a tesne pod ňou, trstina pri brehu).
Pri brehoch sa môže započítať aj pruh trstiny, preto sa hodnoty na malých plochách môžu zdať vyššie.
Sentinel-2, 16. 10. 2026, bez oblakov 100 % plochy
Ľad na hladine
Ľad na hladinePodiel plochy, na ktorej družica vidí ľad alebo sneh. Hrúbku ani nosnosť ľadu nevie určiť.
0 % plochyBez ľadu
bez ľadu
čiastočne
väčšinou
celé
Podiel plochy, na ktorej satelit vidí ľad alebo sneh. Za posledných 20 dní bol najvyšší 0 %.
Satelit nezistí hrúbku ani nosnosť ľadu. Na ľad nikdy nevstupuj podľa tohto údaju.
Sentinel-2, 16. 10. 2026, bez oblakov 100 % plochy
Údaje sa ukladajú od 27. 8. 2026 (13 období po 5 dňoch), v grafoch je vidieť ich vývoj. Stiahnuť históriu (CSV)
Odhady zo satelitných snímok s rozlíšením 10 až 20 m, nie meranie vo vode. Ovplyvňujú ich oblaky, tiene, vietor a brehy. Nepoužívaj ich na rozhodnutie o kúpaní ani o vstupe na ľad. Údaje: Obsahuje upravené údaje Copernicus Sentinel 2026, ESA, Copernicus Data Space Ecosystem. Postup je v Metodike.
Historické snímky
Vývoj okolia a prírody od 2018 do 2024: ako sa menia brehy, vegetácia a krajina okolo vody. Snímky sa samy prepínajú, listovať môžeš aj ručne.
3-5200-1-1Kaprový
3-3140-4-1Lososový – pstruhový
3-3141-4-4Lososový – pstruhový
3-2190-4-3Lososový – pstruhový
3-2680-1-1Kaprový
3-5590-1-1Kaprový
Podenky0Podenky: suchá mucha na hladine, najmä pri súmraku.
Potočníky0Potočníky: večer a v noci pri brehu, hodí sa aj nymfa a mokrá mucha.
Pošvatky0Pošvatky: čisté, studené potoky, často už koncom zimy a skoro na jar.
Vták
Zver
Vták
Zver
Vták
Vták
Zver
Zver
Zver
Zver
Zver
Zver
Invázna rastlina
Invázna rastlina
Rastlina
Rastlina
Rastlina
Rastlina
Riziko
Riziko
Riziko
Riziko
Riziko
Riziko
Riziko
Riziko
nízke 36,7 %
stredné 63,0 %
vysoké 0,3 %
bez údajov
0 – 1
1 – 2
2 – 3
3 – 4
4 – 5
5 – 7
7 – 35
40 – 60
140 – 180
180 – 220
220 – 999
-1 217 – -1 000
-1 000 – -250
-250 – -200
-200 – -190
-190 – -180
-180 – -170
-170 – -160
-160 – -150
-150 – -140
-140 – -130
-130 – -120
-120 – -110
-110 – -100
-100 – -90
-90 – -80
-80 – -60
-60 – -40
-40 – -20
-20 – 0
0 – 10
10 – 20
20 – 30
30 – 40
40 – 50
50 – 70
70 – 100
100 – 150
150 – 200
200 – 250
250 – 300
300 – 400
400 – 500
500 – 600
600 – 700
700 – 800
800 – 900
900 – 1 000
1000 – 1 100
1100 – 1 130
