Vymedzenie revíru: Potok Hraničná od ústia v obci Mníšek nad Popradom po pramene. Skóre, najlepšie okno dňa a čo ho ťahá hore alebo dole Načítavam údaje… Vodný stav, teplota, modelový prietok a spád Bystrina Horský potok so strmým sklonom, kaskádami a skalnatým dnom. Voda je čistá a studená, lov vyžaduje opatrný prístup. Hodina po hodine, tlak a najbližšie dni Načítavam údaje… Kde sú slnko a mesiac práve teraz a kedy prídu najlepšie okná dňa Ťahaj po osi a uvidíš, kde budú slnko a mesiac. Deň trvá 9 h 25 min. Spln okolo 24. 11., nov okolo 9. 11.. Solunárna teória nie je vedecky potvrdená, berieme ju ako doplnok. Zlatá hodinka je čas okolo východu a západu slnka, kedy ryby často berú. Priebeh vody, miesta pri vode, charakter a základné údaje Čiara zobrazuje priebeh revíru podľa dát Rybárske revíry 2026. Prístupové miesta a presné hranice si overte na mieste. Rýchlo sa prehrieva aj ochladzuje. Ryby sú plaché, pomáha tichý prístup a jemná montáž. Dobre prekysličená voda a bohatá potrava (larvy vodného hmyzu). Typické pre lipňové a mrenové pásmo, štrkové lavice slúžia mnohým rybám aj ako neresisko. Typické pre rýchle horské a podhorské toky. Medzi kameňmi sú úkryty pre pstruhy a iné ryby, montáž sa tu však často zachytáva. Výrazné zákruty. Pod vonkajším brehom býva hlboká jama, na vnútornej strane plytká štrková alebo piesočná lavica. V lete chladnejšia voda, viac padajúceho hmyzu a úkrytov. Býva dobrým miestom pre pstruhy a lipne. Rastie pri vode, korene spevňujú breh a vytvárajú úkryty pod hladinou. Konáre visia nad vodou, dávajú tieň a hmyz. Typická drevina brehov potokov a riek. Hustý koreňový systém vytvára podmyté brehy a úkryty, lístie sa rýchlo rozkladá. Bežný pri horských a podhorských potokoch. Celoročný tieň a chladnejšia, často kyslejšia voda. Ihličnan suchších a piesčitých brehov. Tieni menej než smrek. Jazy, stupne alebo hate: bariéra pre migráciu rýb, pod stavbou býva vývar. Over si zákazy lovu v blízkosti stavieb. Výklad je všeobecný a vychádza z opisu revíru v dátach a z bežnej rybárskej praxe. Skutočné podmienky na mieste sa môžu líšiť, pred lovom ich skontroluj. Hájenie, čas lovu, lovné miery a denný limit. Orientačne: over si ich v rybárskom poriadku revíru 1. 10. – 15. 4. lov všetkých rýb zakázanýmimo tohto obdobia Výnimka: na vodách s výskytom hlavátky podunajskej je od 1. 11. do 31. 12. lov hlavátky možný len s povolením na lov hlavátky (§ 13 ods. 4 a § 19 zákona). Čas ochrany jednotlivých druhov (nižšie) platí nezávisle od tohto hájenia. Platí len mimo hájenia. Mimo týchto hodín je lov zakázaný (§ 14 písm. b zákona). apríl, september6.00 – 20.00 h máj, august5.00 – 21.00 h jún, júl4.00 – 22.00 h november, december7.00 – 19.00 h Mesiace, ktoré v tabuľke chýbajú, patria do hájenia. Čas v novembri a decembri na pstruhových a lipňových vodách súvisí s výnimkou pre lov hlavátky (§ 13 ods. 4 zákona), čo sa v tom čase smie loviť, over v rybárskom poriadku. Na hraničných vodách platí čas z povolenia alebo rybárskeho poriadku (§ 11 ods. 2 vyhlášky). Nočný lov zákon upravuje dvoma formuláciami, ktoré sa na prvý pohľad rozchádzajú, preto sa o ňom vždy opýtaj v rybárskom poriadku revíru alebo u rybárskej stráže. Je to zhrnutie. Pri nástrahách, háčikoch a návnade si prečítaj aj rybársky poriadok revíru, lebo užívateľ môže podmienky sprísniť. Modrá a zelená skupina sa nekombinujú. Limit platí za deň aj pri love na viacerých revíroch a po jeho dosiahnutí lov na ten deň končí. Skupiny druhov vychádzajú z výkladu SRZ z januára 2026, nie priamo z textu paragrafu. Užívateľ revíru môže v povolení určiť nižší limit, vtedy platí prísnejší. V tomto období sa druh nesmie loviť, aj keď inak lov v danom čase dovoľuje typ vody. Platí nezávisle od hájenia všetkých rýb. Niektoré druhy sú chránené celoročne (napríklad kolok, mihule, hrúze, pĺže, sih maréna, mrena karpatská, šabľa krivočiara) a ich lov je zakázaný vždy. Úplný zoznam druhov je v návode Rybársky zákon po pravidlách. Najmenšia dĺžka, od ktorej si rybu smieš ponechať. Užívateľ revíru môže mieru zvýšiť, platnú hodnotu hľadaj v povolení a rybárskom poriadku. Meria sa celková dĺžka od predného konca hlavy po koniec najdlhšieho lúča chvostovej plutvy (§ 12 ods. 4). Bez lovnej miery sú napríklad belička európska, karas striebristý, ostriež zelenkavý, plotica červenooká, slíž severný a invázne druhy. Stav k 6. 11. 2026: zákon č. 216/2018 Z. z. o rybárstve (znenie od 1. 1. 2022) a vyhláška č. 381/2018 Z. z. (znenie od 1. 1. 2019), novšie znenie sme nenašli. Zákon sa môže zmeniť, platné znenie nájdeš na Slov-Lex (zákon) a Slov-Lex (vyhláška). Najbližšie revíry v tom istom povodí Načítavam 3D model terénu… Kvalita vody, povodie, dno, ryby, vodný hmyz, zver a riziká z otvorených databáz. Okrem zveri a rizík sú zahrnuté aj do skóre aktivity. Voda patrí medzi horných 10 % z 461 pstruhových revírov s údajmi. Spoľahlivosť stredná: použili sme 5 údajov o vode, ostatné chýbajú a do hodnotenia nevstupujú. spád 31 ‰, 564 m n. m. → pstruhové pásmo Podľa spádu a výšky leží tok v oblasti, ktorú zodpovedá pstruhové pásmo. Pre pstruhy je to prirodzené pásmo. Európske toky sa od prameňa k ústiu členia na pásma s typickými rybami: pstruhové, lipňové, mrenové a nížinné; určuje ich hlavne spád a veľkosť toku (Huet 1959), pásma sa dajú použiť aj na hodnotenie stavu tokov (Aarts a Nienhuis 2003). Pásmo odhadujeme zo spádu čiary revíru a nadmorskej výšky; je to zjednodušenie bez šírky toku. Zhoda pásma s typom revíru dáva do kvality +1, výrazná nezhoda −1. Zdroje: Huet 1959; Aarts a Nienhuis 2003 ≈ 12,0 °dH (2,2 mmol/l vápnika a horčíka), atlas ŠGÚDŠ Tvrdšia voda s dostatkom vápnika a horčíka je produktívnejšia, má väčšiu zásobu potravy a lepšie tlmí výkyvy kyslosti. Voda s vápnikom a horčíkom je produktívnejšia a lepšie tlmí výkyvy kyslosti: produkcia pstruha bola vyššia vo vápencových tvrdých vodách (Almodóvar a kol. 2006), index z rozpustených látok a hĺbky predpovedá výlov rýb z jazier (Ryder a kol. 1974). V írskych tokoch však geológia hustotu pstruhov nezmenila (Lehane a kol. 2004) a Downing a kol. (1990) ukázali, že s produkciou súvisí skôr primárna produkcia. Preto len ±1 bod. Tvrdosť je z atlasu ŠGÚDŠ, nie meranie v danom revíri; nahrádza zvlášť hodnotené horniny povodia. Zdroje: Almodóvar a kol. 2006; Lehane a kol. 2004; Ryder a kol. 1974 pH 8,3, atlas ŠGÚDŠ pH je v rozsahu, v ktorom ryby bežne prosperujú. Pod približne pH 6 ryby trpia a pstruhy s lipňmi sú citlivejšie než kaprovité (Alabaster a Lloyd 1982); v kyslej mäkkej vode sa z pôdy uvoľňuje hliník, ktorý poškodzuje žiabre (Gensemer a Playle 1999). pH z atlasu je modelový odhad, preto zníženie len −1 alebo −2 a len tam, kde nemáme meranie pH (to hodnotí samostatný faktor). Zdroje: Alabaster a Lloyd 1982; Gensemer a Playle 1999 ≈ 366 mg/l, atlas ŠGÚDŠ Stredná mineralizácia zodpovedá produktívnym tokom a nádržiam. Rozpustené látky (mineralizácia) súvisia s úrodnosťou vody, preto ich Ryder použil na odhad produkcie rýb v jazerách (Ryder 1965, Ryder a kol. 1974). Downing a kol. (1990) však ukázali, že lepšie s produkciou súvisí primárna produkcia. Do skóre nevstupuje, len do indexu vhodnosti. Zdroje: Ryder 1965; Ryder a kol. 1974; Downing a kol. 1990 0 prvkov medzi 10 % najvyšších na Slovensku (atlas ŠGÚDŠ 1999) Žiadny z toxických prvkov v riečnom sedimente nepatrí medzi najvyššie hodnoty. Toxicita kovov pre ryby klesá s tvrdosťou vody, lebo vápnik súťaží s kovom o miesta na žiabrach (Pagenkopf 1983). Atlas ŠGÚDŠ udáva len poradie medzi tokmi, nie koncentráciu porovnateľnú s limitom (MacDonald a kol. 2000). V tvrdej vode preto kovy hodnotíme miernejšie, v mäkkej prísnejšie. Zdroje: Pagenkopf 1983; Gensemer a Playle 1999; MacDonald a kol. 2000 Rovnaké údaje o vode vyhodnotené pre nároky pstruha, lipňa a kapra. Revír je vedený ako pstruhový revír, zvýraznený je jeho typ. Index 0 až 100 porovnáva vlastnosti vody s nárokmi druhu (60 je neutrálna hodnota, 100 ideál). Slovné hodnotenie vzniká porovnaním s ostatnými revírmi rovnakého typu, lebo väčšina slovenských vôd má pre svoj druh dobré hodnoty. Index neovplyvňuje, či sa ryby v revíre skutočne nachádzajú (to rozhoduje zarybňovanie a správca). Tvrdosť, pH a mineralizácia z atlasov sú historické a modelové odhady. Do skóre podmienok a kvality revíru sa z toho premieta len malá časť (tvrdosť ±1, kyslosť podľa atlasu −2 až 0, zhoda pásma toku ±1 do kvality). Posúdili sme 18 faktorov, skóre mení 4 z nich. Úpravy sú v rozsahu od −14 do +12 bodov, aby neprevážili počasie a teplotu vody. Započítavajú sa do skóre, zoradenia aj filtrov. ≈ 12,0 °dH, atlas ŠGÚDŠ Tvrdšie, vápnikom bohaté povodie dáva produktívnejšiu vodu, v ktorej pstruhy a lipne rastú lepšie. Voda s vápnikom a horčíkom je produktívnejšia a lepšie tlmí výkyvy kyslosti: produkcia pstruha bola vyššia vo vápencových tvrdých vodách (Almodóvar a kol. 2006), index z rozpustených látok a hĺbky predpovedá výlov rýb z jazier (Ryder a kol. 1974). V írskych tokoch však geológia hustotu pstruhov nezmenila (Lehane a kol. 2004) a Downing a kol. (1990) ukázali, že s produkciou súvisí skôr primárna produkcia. Preto len ±1 bod. Tvrdosť je z atlasu ŠGÚDŠ, nie meranie v danom revíri; nahrádza zvlášť hodnotené horniny povodia. Zdroje: Almodóvar a kol. 2006; Lehane a kol. 2004; Ryder a kol. 1974 dusičnany typicky 0,5 mg/l (norma 50), amónne ióny nad normou na 1 z 2 staníc Podzemná voda sa do tokov dostáva ako základný odtok a nesie dusík z polí a odpadu. Dusičnany živia riasy a prispievajú k nočným prepadom kyslíka, dusitany sú pre ryby jedovaté. Dusitany a amónne ióny môžu byť v hlbokej podzemnej vode aj prirodzené, preto za ne platí najviac jeden bod. Spoľahlivosť údajov je 77 % (2 stanice do 10 km, najbližšia 3,9 km, údaje z roku 2025), úprava sa započítala celá. Podzemná voda sa do tokov dostáva ako základný odtok. Typická hodnota dusičnanov zo staníc do 10 km (od 25 mg/l mierne, od 50 mg/l, čo je pitná norma, výrazne) ukazuje, koľko dusíka voda prináša: živí riasy a prispieva k nočným prepadom kyslíka (Camargo a kol. 2005). Dusitany a amónne ióny nad normou na niektorej stanici pridávajú jeden bod, lebo dusitany sú pre ryby jedovaté (Lewis a Morris 1986); v hlbokej podzemnej vode môžu byť aj prirodzené, preto len jeden bod. Úprava sa násobí spoľahlivosťou údajov. Zdroje: SHMÚ, podzemné vody; Camargo a kol. 2005; Lewis a Morris 1986 Íly a hliny, ŠGÚDŠ Jemnozrnné dno nie je pre pstruhové vody typické, voda sa ľahšie zakalí. Produkcia pstruha je vyššia vo vápencových tvrdých vodách (Almodóvar a kol. 2006), ale v írskych tokoch geológia hustotu pstruhov nezmenila a rozhodovala štruktúra koryta (Lehane a kol. 2004). Dôkazy sa rozchádzajú, váha je malá. Zdroje: Almodóvar a kol. 2006; Lehane a kol. 2004 0,0× priemerný mesiac, 0 z 23 pozorovaní za rok, iNaturalist V tomto mesiaci sa vodný hmyz vyskytuje málo, rozhoduje skôr potrava pri dne. Rybári lovia „podľa hmyzu“ (suchá a mokrá muška). Meraná závislosť úlovkov od rojenia nie je v našich zdrojoch doložená. Pre tieto faktory chýbajú údaje alebo sú v bežnom rozsahu: Pravidlá sú orientačné a vychádzajú z rybárskej praxe a vedeckých štúdií, pri každom faktore je vidieť, ako dobre je podložený. Počasie, tlak vzduchu a teplota vody majú na skóre väčší vplyv než tieto údaje. V roku 2025 bolo prekročené: V roku 2025 bolo prekročené: Podzemná voda sa do tokov dostáva ako základný odtok, súvislosť s tokom pri revíre je preto len nepriama. Prirodzené látky (železo, mangán, sírany, vodivosť) sa do hodnotenia podľa ročenky nepočítajú. Údaje sú z ročeniek SHMÚ (podzemné vody 2017 až 2025). Tok z databázy HydroRIVERS spárovaný s revírom, odchýlka čiary okolo 173 m Údaje sú z celosvetovej databázy s hrubším rozlíšením (desiatky metrov), preto sú pri malých vodách len orientačné. Hĺbka a objem sú modelové priemery. Voda sa po daždi rýchlo zakalí a ryby hľadajú potravu viac čuchom. Pramene a vývery podzemnej vody privádzajú do toku chladnejšiu vodu v lete a teplejšiu v zime, ryby sa pri nich v extrémnom počasí zdržiavajú. Podľa geologickej mapy: fluviálne sedimenty: litofaciálne nečlenené nivné hliny, alebo piesčité až štrkovité hliny dolinných nív a nív horských potokov, holocén | vápnité ílovce, pieskovce (flyš), eocén – oligocén Opis revíru uvádza dno: štrky, skalné podložie, kamenité, geologická mapa ukazuje niečo iné; opis revíru je presnejší. Mapa ukazuje geológiu podložia, nie presné dno na mieste. Skutočný materiál dna sa môže líšiť, najmä pri nánosoch. Málo hmyzu november: 0,0× priemerný mesiac 0,0× priemerný mesiac, 0 z 23 pozorovaní za rok, iNaturalist. Pozorovania pridávajú ľudia z okolia, nie sú to merania pri vode. Ukazujú, kedy sa vodný hmyz zvykne objavovať, a hodia sa najmä pri love na muchu. Typická hodnota zo 2 staníc podzemnej vody do 10 km od revíru (najbližšia 3,9 km), meranie z roku 2025. Bližšie stanice majú väčšiu váhu. Ide o podzemnú vodu pri revíre, nie o meranie v samotnom toku. Norma je limit, ktorý pri ukazovateli uvádza SHMÚ (pre pitnú vodu); hodnota rovná norme sa tak ako v SHMÚ počíta za prekročenie. Štítok „niekde nad normou“ znamená, že typická hodnota je pod normou, ale aspoň jedna stanica ju presahuje; ktorá, je uvedené pri dlaždici. Ryby sú na niektoré látky citlivejšie než ľudia. 0,61mg/l nad normou Norma 0,5 mg/l. Rozpätie 0,25 až 0,61 mg/l, 2 stanice. Nad normou: 1 z 2 (Jarabina – St. Lubovna, 3,9 km od revíru). 0,005mg/l hlboko pod normou Norma 0,5 mg/l. Rozpätie 0,005 až 0,02 mg/l, 2 stanice. 0,5mg/l hlboko pod normou Norma 50 mg/l. Rozpätie 0,5 až 4,1 mg/l, 2 stanice. 0,04mg/l málo kyslíka Značka na ciferníku: 9 mg/l, vodítko pre lososovité vody. Rozpätie 0,025 až 0,04 mg/l, 2 stanice. 10,7°C mierna Rozpätie 10,7 až 11,5 °C, 2 stanice. 8,83 na okraji rozsahu Rozpätie 7,15 až 8,83, 2 stanice. 0,83mmol/l mäkká Rozpätie 0,83 až 4,08 mmol/l, 2 stanice. 0,033mg/l niekde nad normou Norma 0,2 mg/l. Rozpätie 0,033 až 0,38 mg/l, 2 stanice. Nad normou: 1 z 2 (Hniezdne, 7 km od revíru). 0,024mg/l niekde nad normou Norma 0,05 mg/l. Rozpätie 0,024 až 1,57 mg/l, 2 stanice. Nad normou: 1 z 2 (Hniezdne, 7 km od revíru). 13,1mg/l hlboko pod normou Norma 250 mg/l. Rozpätie 13,1 až 111 mg/l, 2 stanice. 3,5mg/l hlboko pod normou Norma 250 mg/l. Rozpätie 3,5 až 38,5 mg/l, 2 stanice. 94,5mS/m blízko normy Norma 125 mS/m. Rozpätie 94,5 až 94,8 mS/m, 2 stanice. 26% normy pod normou Najvyššie: Nikel 8 µg/l (40 % normy, 7 km od revíru). 2 stanice. Zdroje Druhy, ktoré sa v okolí vody pozorovali alebo zaznamenali. Zver, rastliny a riziká nevstupujú do skóre podmienok na love, sú len na informáciu. Názov druhu vedie na jeho stránku. Najbežnejšia kačica, hniezdi pri takmer každej vode s brehovým porastom. Stojí v plytčinách a číha na drobné ryby. Dobre ju vidno pri brehoch rybníkov a pomalých tokov. Malý vtáčik, ktorý sa potápa a behá po dne bystrín za lariev hmyzu. Hniezdi pri čistých horských potokoch. Čierna so žltými škvrnami. Žije v listnatých lesoch pri čistých horských potokoch, larvy sa vyvíjajú v potoku. Hmyz s vodnými larvami. Dospelé jedince žijú len krátko a liahnu sa naraz v rojoch. Malý vták, ktorý sa potápa za drobnými rybami. Hniezdi v strmých brehoch čistých tokov. Dravý hmyz. Larvy žijú pod vodou niekoľko mesiacov až rokov, dospelé vážky lovia vo vzduchu nad vodou. Rastlinožravec, ktorý hrádzami a norami mení tok aj brehy. Je chránený. Vytvára plytčiny a tôňe, na ktorých sa darí rybám aj hmyzu. Najväčšia domáca ropucha. Na jar sa sťahuje k vode, kde sa rozmnožuje. Neškodný had s dvoma žltými škvrnami na zátylku. Výborne pláva a loví žaby, ryby a mloky. Loví ryby, raky a žaby. Je prísne chránená a jej výskyt sa považuje za znak pomerne čistej vody s dostatkom rýb. Nepôvodná korytnačka z Ameriky, ktorá sa do prírody dostala z domácich chovov. V Európe je invázna. Invázna bylina z východnej Ázie, ktorá vytvára husté porasty vysoké až tri metre. Strom brehových porastov, ktorého korene siahajú pod vodnú hladinu. Invázna rastlina z Himalájí, vysoká až dva metre, s ružovými kvetmi. Zarastá brehy tokov. Vysoká tráva, ktorá tvorí rozsiahle trstinové porasty pri rybníkoch a na brehoch. Drobná plávajúca rastlina, ktorá môže pokryť celú hladinu stojatej vody. Žije v horských lesoch severného a stredného Slovenska. Pri vode loví ryby a pije. Ako sa chrániť: V horských revíroch sa pohybuj hlučne, nenechávaj pri stane ryby, vnútornosti ani zvyšky návnad a jedlo ukladaj mimo spacieho miesta. Ak medveďa uvidíš, nebehaj, pokojne sa prehováraj a pomaly ustupuj. Nikdy sa nepribližuj k mláďatám. Jedovatý had, ktorý sa vyhrieva na kamenistých svahoch, v mokradiach a na lesných okrajoch pri vode. Ako sa chrániť: Je plachá a uštipne len pri ohrození. Pri kamenitých brehoch nešmátraj rukou medzi kamene a maj pevnú obuv. Po uštipnutí zostaň v pokoji, nehýb postihnutou končatinou a volaj 112. Množia sa v stojatej vode, preto sú najhoršie pri nádržiach, mŕtvych ramenách a lužných lesoch, najmä pri západe slnka. Ako sa chrániť: Pri večernom a nočnom love maj dlhý rukáv, repelent a sieťku. Rozvoj komárov zrýchľuje teplo a vlhko po dažďoch. Chodí k vode na kaľ a na pitie, hlavne za súmraku a v noci. Ako sa chrániť: Bachyňa s mladými vie byť agresívna. Zachovaj odstup, nenoc na zvernom prechode a nenechávaj pri vode zvyšky jedla. Plachá šelma lesov. K vode chodí v noci a za súmraku. Ako sa chrániť: Útoky na ľudí sú veľmi vzácne. Udržuj poriadok v tábore, nekŕm zver a psa maj na vôdzke. Prenáša kliešťovú encefalitídu a lymskú boreliózu. Čaká vo vysokej tráve a v poraste pri brehoch. Ako sa chrániť: Od jari do jesene sa po love skontroluj, použi repelent a dlhé nohavice do ponožiek. Kliešťa čo najskôr odstráň pinzetou. Proti encefalitíde existuje očkovanie. Veľké bodavé muchy. Najaktívnejšie sú za horúcich bezvetrných dní pri vode a na lúkach. Ako sa chrániť: Bolestivo bodajú, najmä v lete v poludňajších hodinách. Pomáha svetlé oblečenie s dlhým rukávom a repelent. Zver, rastliny a riziká: záznamy pochádzajú z pozorovaní a odrážajú aj to, kde sa pozorovatelia pohybujú, nie sú to merania hustoty ani istota stretnutia. Platia pre okolie okolo 35 × 55 km. Podložie, tok a pramene na mape, hodnoty v mieste vody, geomagnetická aktivita a zemetrasenia. Je to informácia o prostredí; do skóre vstupujú len malé hypotézy označené stupňom istoty (zlomy a horniny, geomagnetická búrka). Mapa podložia potrebuje zapnutý JavaScript. Geologická mapa Slovenska 1 : 50 000: horniny pod povrchom, od naplavených štrkov a pieskov cez íly až po žuly a vápence. Farby podľa legendy ŠGÚDŠ, po kliknutí do mapy sa ukáže popis horniny v danom mieste. Pre rybára: Štrkové lavice a kamenisté prahy dávajú čisté dno a biotop pre zubáča, ostrieža či mrenu. Ílovité a bahnité podložie drží potravu pre kapra a pleskáča. Vápence a dolomity dávajú tvrdšiu, na potravu bohatšiu vodu než žuly a kremence. Radónové riziko podložia (nízke, stredné, vysoké). Vychádza z rádioaktivity hornín a z puklín. Mapa ukazuje podložie, nie radón vo vode. Pre rybára: Radón je prírodný stopovač podzemnej vody. Podložie s vyšším radónovým rizikom (žuly, ruly, tektonické zlomy) býva miestom, kde puklinová voda vyteká na povrch. Väčšina Slovenska je „stredné“, preto je zaujímavé hlavne vysoké riziko. Ekvivalentný urán v povrchových horninách z leteckej gama spektrometrie (ppm). Od 4 ppm sa podložie radi označuje za zvýšené radónové riziko. Pre rybára: Vysoký urán je znakom žúl, rúl a čiernych bridlíc, teda hornín, z ktorých sa do vody dostáva radón a rozpustené látky. Pre záber nemá priamy význam, pomáha čítať geológiu územia. Dávkový príkon gama žiarenia vo vzduchu (nGy/h) z leteckého merania. Je to prirodzené pozadie podložia, nie znečistenie. Pre rybára: Vyššie hodnoty majú horniny bohaté na urán, tórium a draslík (žuly, ruly, flyš s bridlicami). Je to doplnok k mape uránu; rybárovi hlavne ukazuje, kde sa mení podložie. Anomálie magnetického poľa Zeme (ΔT, v nT) spôsobené horninami s magnetickými minerálmi, napríklad sopečnými horninami, bazaltmi či amfibolitmi. Pre rybára: Ryby (najmä lososovité a úhory) vnímajú magnetické pole. Či miestne anomálie ovplyvňujú ich pohyb a záber, nie je preukázané; berie sa to ako hypotéza. Kliknutím alebo ťuknutím do mapy zistíte hodnotu v danom mieste. nízke Podložie s nízkym podielom radónu. 2,1ppm bežný Bežné pozadie hornín. 6,5ppm pod priemerom kôry Prírodné pozadie hornín. 1,22% pod priemerom kôry Prírodné pozadie hornín. 44nGy/h okolo svetového priemeru Prirodzené pozadie podložia. -23nT pod priemerom okolia Odchýlka magnetického poľa od priemeru okolia. Hodnoty platia pre jedno miesto (na mape označené bodom), nie ako priemer celého toku alebo povodia. Radón je v podzemných vodách prirodzený stopovač; do mapy nie je zahrnutý radón vo vode, len riziko podložia. Značka na ciferníku: priemer hornej zemskej kôry (urán 2,7 ppm, tórium 10,5 ppm, draslík 2,3 %; Rudnick a Gao 2003) a svetový priemer prirodzenej dávky vonku 59 nGy/h (UNSCEAR 2000). Ručička sa nevychyľuje do „dobra“ ani „zla“, len ukazuje, kde hodnota leží. Zvýšený urán alebo radón je len údaj o hornine. Pre záber nemá preukázaný význam; pomáha čítať, z akého podložia voda pochádza. do 3 km zlom v okolí Tektonický zlom na geologickej mape. 5 podzemná voda pri toku V okruhu 1 km. predpokladaný zakrytý mladšími usadeninami Pozdĺž zlomov a pri prameňoch vyteká z podložia puklinová podzemná voda. Býva v lete chladnejšia a v zime teplejšia než voda v toku, preto sa pri takých miestach podľa rybárskych skúseností ryby v extrémnom počasí zdržiavajú (letné a zimné ostrovčeky vhodnejšej teploty). Čerstvá puklinová voda však môže mať málo kyslíka. Ide o skúsenosť rybárov, nie o meraný jav pri tomto revíre. Zlomy sú z geologickej mapy 1 : 50 000. Pramene sú z hydrogeologickej mapy, ktorá pokrýva len niektoré regióny, takže nula neznamená, že tam pramene nie sú. Čiara je voda revíru, svetlý pás je pásmo 3 km, v ktorom sa hľadali vrty, banské diela a záťaže. Mapa ukazuje najbližšie objekty (najviac niekoľko desiatok z každého registra), nie všetky. Body zodpovedajú polohe v registri; plošné objekty sú vyznačené stredom. Flyš80 % čiary vody 20 % náplavy riek Striedanie pieskovcov a ílovcov; voda stredne mineralizovaná, pri dažďoch rýchlo zakalená. Geologická mapa SR 1:50 000. pH 8,3modelový odhad typ vody Ca–Mg–HCO₃ Mineralizácia 366 mg/l, stredne tvrdá voda (12,0 °dH). Interpolácia meraní Geochemického atlasu SR, nie meranie v toku. 0 z 15prvkov v horných 10 % najvyššie: Chróm 102 mg/kg Poloha najvyššie postaveného prvku medzi vzorkovými bodmi na tokoch na Slovensku: 82. percentil. Interpolácia Geochemického atlasu riečnych sedimentov. 35°C v hĺbke 1 000 m tepelný tok 65 mW/m² V hĺbke 2 000 m okolo 65 °C (prírastok 30 °C na kilometer). Atlas geotermálnej energie SR. 6vzoriek so zlatom 13 rudných minerálov v sedimente Najviac 1 zrno v jednej vzorke (310 m od vody). Šlichová prospekcia rátala zlaté zrná v preparáte z riečneho sedimentu. 0 z 9ukazovateľov v horných 5 % najvyššie: Bárium 78,0 μg/l Poloha najvyššej namerenej hodnoty v rozdelení všetkých vzoriek povrchových vôd na Slovensku: 82. percentil (Hraničná). 49vrtov do 3 km 404 rozborov vody v okolí Z toho 49 s archívnou správou Geofondu. Vrty sú hydrogeologické, geologické, inžinierskogeologické a iné. 24°C na ústí vrtu 1 geotermálny vrt do 10 km Najteplejší: Vyšné Ružbachy – VR-5, výdatnosť 2,5 l/s, 9,2 km od vody. 13lokalít do 3 km 1 záťaž, 12 skládok Najbližšia záťaž: Jarabina – sklad agrochemikálií, 2,8 km od vody. Blízkosť neznamená, že látky z lokality do vody unikajú. 8záznamov do 5 km 6 ložísk, 2 rudné výskyty Registre Geofondu, metalogenetická mapa a mapa nerastných surovín. 186plôch do 3 km 25 aktívnych Zdokumentované zosuvy v registri Geofondu. Zosuv do toku môže zakaliť vodu a zmeniť dno. Údaje sú z registrov, máp a atlasov Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra a hovoria o prostredí okolo vody. Blízkosť banského diela alebo záťaže neznamená, že voda je znečistená. Chémia vody a sedimentov je modelový odhad z interpolovaných máp Geochemického atlasu SR, nie aktuálny monitoring ani meranie v toku. Podrobná geológia a geochémia celého toku: hornina pod vodou, zloženie vody, prvky v sedimentoch, radiácia, geotermálny potenciál, kovy, zlato v sedimente, banské diela, vrty s rozbormi. Najvyšší predpovedaný Kp v najbližších 24 hodinách: 4,7 (neupokojené pole). Kp (0 až 9) meria rozkolísanie magnetického poľa Zeme od slnečného vetra. Od 5 ide o geomagnetickú búrku. Ryby, najmä lososovité a úhory, magnetické pole vnímajú. Že by ich záber závisel od Kp, však nie je preukázané: ide o pozorovania rybárov a o hypotézy. Údaj je rovnaký pre celé Slovensko. Do skóre aktivity vstupuje len pri silnej geomagnetickej búrke (hypotéza, −1 až −2 body). Všetky tieto otrasy sú veľmi plytké, ide pravdepodobne o banské otrasy (napríklad v poľských a českých revíroch), nie o tektonickú aktivitu. Podľa rybárskych historiek ryby (najmä sumce a úhory) pred otrasmi nepokojne reagujú alebo prestanú brať. Spoľahlivo preukázané to nie je a pri slabých otrasoch ide o náhodu. Hlbšie otrasy z Karpát (napríklad v okolí Komárna a Dobrej Vody) ľudia zväčša vôbec nevnímajú. Katalóg GEOFON je celosvetový, slabé otrasy v okolí Slovenska v ňom nemusia byť všetky. Nezapočítava sa do skóre aktivity. Údaje: © ŠGÚDŠ (geologické, geofyzikálne a hydrogeologické mapy), NOAA SWPC (Kp-index), GFZ GEOFON (zemetrasenia). Súvislosť geomagnetického poľa, otrasov či radónu so záberom rýb nie je spoľahlivo preukázaná, preto sa do skóre aktivity nepočítajú. Postup je v Metodike. Sentinel-2 (optika) a Sentinel-1 (radar), obnovuje sa približne každých 6 dní Družicové údaje pre tento revír sa práve pripravujú. Zvyčajne sú hotové do niekoľkých minút, obnov stránku neskôr. Vývoj okolia a prírody od 2019 do 2025: ako sa menia brehy, vegetácia a krajina okolo vody. Snímky sa samy prepínajú, listovať môžeš aj ručne. Ortofotomozaika SR © GKÚ Bratislava, NLC Zvolen. Rok a deň snímkovania závisia od polohy, jednotlivé ročníky sa preto môžu líšiť ročným obdobím aj počasím.
Teraz pri vode
Podmienky na loveIndex aktivity rýbNáš výpočet (0–100): základ určuje teplota vody, upravujú ho svetlo, zákal, kyslík, počasie a ďalšie faktory podľa toho, ako dobre sú podložené štúdiami. Pri každom faktore vidieť istotu a zdroj. Pomôcka na plánovanie, nie predpoveď záberov.
Podmienky na love
Index aktivity rýbNáš výpočet (0–100): základ určuje teplota vody, upravujú ho svetlo, zákal, kyslík, počasie a ďalšie faktory podľa toho, ako dobre sú podložené štúdiami. Pri každom faktore vidieť istotu a zdroj. Pomôcka na plánovanie, nie predpoveď záberov.Voda
Výškový profil toku
Výškový profilAko sa mení nadmorská výška toku po prúde. Počíta sa z digitálneho modelu reliéfu (desiatky metrov), nie z merania hladiny, preto je orientačný, hlavne pri úzkych potokoch.Počasie a predpoveď
Počasie a predpoveď
Obloha: slnko, mesiac a solunárne oknáSolunárne obdobiaVýpočet z polohy Mesiaca: hlavné obdobia (asi 2 h) okolo prechodu Mesiaca nad obzorom a pod ním, vedľajšie (asi 1 h) okolo východu a západu Mesiaca. Vedecky nepotvrdená teória: v štúdii zo 361 výjazdov (Quigley a kol. 2023) záber nepredpovedala. Berieme ju ako hypotézu s váhou najviac ±2 body.
Obloha: slnko a mesiac
Solunárne obdobiaVýpočet z polohy Mesiaca: hlavné obdobia (asi 2 h) okolo prechodu Mesiaca nad obzorom a pod ním, vedľajšie (asi 1 h) okolo východu a západu Mesiaca. Vedecky nepotvrdená teória: v štúdii zo 361 výjazdov (Quigley a kol. 2023) záber nepredpovedala. Berieme ju ako hypotézu s váhou najviac ±2 body.Slnko
MesiacFáza MesiacaPri splne a novu je gravitačné pôsobenie najsilnejšie. Pri jasnej splnovej noci sa dravce a kapry často kŕmia v noci, deň po nej môže byť slabší.
Okná dňaSolunárne obdobiaVýpočet z polohy Mesiaca: hlavné obdobia (asi 2 h) okolo prechodu Mesiaca nad obzorom a pod ním, vedľajšie (asi 1 h) okolo východu a západu Mesiaca. Vedecky nepotvrdená teória: v štúdii zo 361 výjazdov (Quigley a kol. 2023) záber nepredpovedala. Berieme ju ako hypotézu s váhou najviac ±2 body.
Mapa a údaje o revíri
49.37593, 20.70096
OpenStreetMap
Údaje o revíri
Charakteristika
Čo to znamená pre rybáravysvetlenie dna, porastu, línie a ďalších údajov tohto revíru
Zákon a pravidlá lovu
Hájenie všetkých rýb
§ 13 ods. 1 zákonaDenný čas lovu
§ 11 vyhláškyUdice, nástrahy a dni lovu
§ 16 zákonaKoľko rýb si smieš ponechať za deň
§ 14 vyhláškyČas ochrany jednotlivých druhov§ 10 vyhlášky
Lovné miery§ 12 vyhlášky
Zobraziť ako zoznam
Pred lovom a po love
Novinky z organizácie a úlovky z revíru
Úlovky z revíru
Ďalšie revíry v okolí
4-1420-4-1Lososový – pstruhovýMalý Lipník
Stará Ľubovňa, Prešovský kraj
4-3160-4-1Lososový – pstruhovýVeľký Lipník
Stará Ľubovňa, Prešovský kraj
4-1940-6-1Lososový – lipňovýPoprad č. 1
Stará Ľubovňa, Prešovský kraj
4-1961-6-4Lososový – lipňovýPoprad č. 3b
Stará Ľubovňa, Prešovský kraj
4-0970-4-1Lososový – pstruhovýKamienka
Stará Ľubovňa, Prešovský kraj
4-3890-1-1KaprovýVN Vengliská
Prešovský krajTerén v 3D
Voda podľa verejných zdrojov
Vhodnosť vody pre typ revíru
Vhodnosť vody pre typ revíruIndex 0 až 100: ako dobre vlastnosti vody zodpovedajú nárokom pstruha, lipňa alebo kapra podľa typu revíru. Nie je to predpoveď záberov ani údaj o tom, aké ryby tam žijú.Čo o tom vieme
Čo o tom vieme
Čo o tom vieme
Čo o tom vieme
Čo o tom vieme
Ako by táto voda vyhovovala jednotlivým typom
Čo z toho vyplýva
Verejné zdroje v skóre podmienokÚdaje o kyslíku, živinách, hĺbke nádrže, veľkosti toku, dne, druhoch rýb a rojení hmyzu mierne upravia skóre „Podmienky na love“. Každá úprava je v rozbore skóre vidieť osobitne.Voda a kyslík+1
Čo o tom vieme
Znečistenie−1
Čo o tom vieme
Tok, nádrž a dno−1
Čo o tom vieme
Život pri vode0
Čo o tom vieme
Skóre nemenia
Podzemná voda v okolí
Podzemná voda v okolí (SHMÚ)Namerané hodnoty podzemnej vody zo staníc do 10 km od revíru (dusičnany, škodlivé látky, amónne ióny, železo, chloridy) a ročenky SHMÚ.Podzemná voda do 10 km (2 stanice)
Namerané hodnoty, rok 2025, odber 24. 3. 2025
Namerané hodnoty, rok 2025, odber 17. 9. 2025 (2 odbery, pri každej látke najvyššia hodnota roka)
Povodie a nádrž
Hĺbka nádrže (HydroLAKES)Priemerná hĺbka, objem a doba zdržania vody v nádrži z databázy HydroLAKES (WWF). Hĺbku odhaduje model z okolitého terénu, takže je orientačná.Dno a podložie
Dno a podložie (ŠGÚDŠ)Podložie pod vodou podľa hydrogeologickej mapy Slovenska 1 : 50 000 (ŠGÚDŠ). Hovorí o tom, či je okolie štrkové, piesočnaté, ílovité, bahnité alebo skalnaté.Vodný hmyz
Rojenie vodného hmyzu (iNaturalist)Koľko pozorovaní podeniek, potočníkov a pošvatiek ľudia v okolí zaznamenali v tomto mesiaci v porovnaní s ročným priemerom. Pre muškárov je to náznak vývinu hmyzu.
Podenky0Podenky: suchá mucha na hladine, najmä pri súmraku.
Potočníky0Potočníky: večer a v noci pri brehu, hodí sa aj nymfa a mokrá mucha.
Pošvatky0Pošvatky: čisté, studené potoky, často už koncom zimy a skoro na jar.Zdroje fotografií
Podzemná voda: namerané hodnoty
Podzemná voda v okolí (SHMÚ)Namerané hodnoty podzemnej vody zo staníc do 10 km od revíru (dusičnany, škodlivé látky, amónne ióny, železo, chloridy) a ročenky SHMÚ.Amónne ióny
Dusitany
Dusičnany
Kyslík
Teplota vody
pH
Tvrdosť vody
Železo
Mangán
Chloridy
Sírany
Vodivosť
Kovy a polokovy
Ako to pôsobí na ryby a vodu
Ryby, zver, rastliny a riziká v okolí vodyZver a riziká pri vode (GBIF)Zver, vtáky, rastliny a riziká (medveď, kliešte, komáre, boľševník), ktoré ľudia v okolí vody zaznamenali. Nepatrí do skóre podmienok na love, je len na informáciu.
VtákKačica divá
Najviac záznamov: máj.
O druhu
VtákVolavka popolavá
Najviac záznamov: január.
O druhu
VtákVodnár potočný
Najviac záznamov: január.
O druhu
ZverSalamandra škvrnitá
Najviac záznamov: máj.
O druhu
ZverPodenky
Najviac záznamov: jún.
O druhu
VtákRybárik riečny
Najviac záznamov: december.
O druhu
ZverVážky
Najviac záznamov: júl.
O druhu
ZverBobor vodný
Najviac záznamov: február.
O druhu
ZverRopucha obyčajná
Najviac záznamov: apríl.
O druhu
ZverUžovka obojková
Najviac záznamov: jún.
O druhu
ZverVydra riečna
Najviac záznamov: február.
O druhu
ZverKorytnačka pásikavá
Najviac záznamov: jún.
O druhu
Invázna rastlinaPohánkovec japonský
Najviac záznamov: február.
O druhu
RastlinaJelša lepkavá
Najviac záznamov: júl.
O druhu
Invázna rastlinaNetýkavka žliazkatá
Najviac záznamov: august.
O druhu
RastlinaTrstina obyčajná
Najviac záznamov: júl.
O druhu
Rastlina
RastlinaŽaburinka menšia
Najviac záznamov: júl.
O druhu
RizikoMedveď hnedý
Ako sa chrániť
RizikoVretenica severná
Najviac záznamov: apríl.
Ako sa chrániť
RizikoKomáre
Najviac záznamov: august.
Ako sa chrániť
RizikoDiviak lesný
Najviac záznamov: september.
Ako sa chrániť
RizikoVlk dravý
Najviac záznamov: máj.
Ako sa chrániť
RizikoKliešť obyčajný
Najviac záznamov: apríl.
Ako sa chrániť
RizikoOvady
Najviac záznamov: júl.
Ako sa chrániť
Zdroje fotografií
Zem pod vodou: geológia, zlomy a radón
nízke 36,7 %
stredné 63,0 %
vysoké 0,3 %
bez údajov
0 – 1
1 – 2
2 – 3
3 – 4
4 – 5
5 – 7
7 – 35bez údajov0 – 2020 – 40
40 – 6060 – 8080 – 100100 – 140
140 – 180
180 – 220
220 – 999
-1 217 – -1 000
-1 000 – -250
-250 – -200
-200 – -190
-190 – -180
-180 – -170
-170 – -160
-160 – -150
-150 – -140
-140 – -130
-130 – -120
-120 – -110
-110 – -100
-100 – -90
-90 – -80
-80 – -60
-60 – -40
-40 – -20
-20 – 0
0 – 10
10 – 20
20 – 30
30 – 40
40 – 50
50 – 70
70 – 100
100 – 150
150 – 200
200 – 250
250 – 300
300 – 400
400 – 500
500 – 600
600 – 700
700 – 800
800 – 900
900 – 1 000
1000 – 1 100
1100 – 1 130Hodnoty v mieste vody
Hodnoty v mieste vodyRadónové riziko podložia, urán, tórium, draslík, gama žiarenie a magnetická anomália v jednom mieste pri vode (na mape označené bodom).Radónové riziko podložia
Urán (eU)
Tórium (eTh)
Draslík (K)
Gama žiarenie
Magnetická anomália (ΔT)
Zlomy a pramene
Zlomy a prameneVzdialenosť k najbližšiemu tektonickému zlomu geologickej mapy a počet prameňov v okolí. Pozdĺž zlomov vyteká puklinová podzemná voda.Najbližší zlom
Pramene a vývery
Geológia okolia: hornina, voda, sedimenty, vrty
Geológia a geochémia okolia vodyHornina pod vodou, zloženie vody a sedimentov podľa atlasov, rádioaktivita, geotermálny potenciál, vrty, staré banské diela, ložiská, záťaže, zosuvy a zlato v sedimentoch, z máp a registrov ŠGÚDŠ.Hornina pod vodou
Voda podľa atlasu
Prvky v riečnom sedimente
Teplo pod nohami
Zlato v riečnom sedimente
Stopové prvky vo vode toku
Vrty a rozbory podzemnej vody
Geotermálna energia
Environmentálne záťaže a skládky
Ložiská a rudné výskyty
Zosuvy a svahové deformácie
Geomagnetická aktivita
Geomagnetická aktivita (Kp)Planetárny index Kp (0 až 9) meria rozkolísanie magnetického poľa Zeme. Od 5 ide o geomagnetickú búrku. Ukazuje sa posledných 48 hodín a predpoveď na 24 hodín.Zemetrasenia v okolí
Zemetrasenia v okolíOtrasy zaznamenané v okruhu 150 km od vody za posledných 30 dní (katalóg GFZ GEOFON).Z vesmíru: čo ukazujú družice Copernicus
Historické snímky
Novosvetlených 0 %
Hĺbka: Plytký, do 1 m
Dno: Štrkové dno
Dno: Kamenité dno
Línia toku: Zvlnená línia
Zatienenie: Tienistý, 41–70 %
Porast: Vŕba
Porast: Jelša
Porast: Smrek
Porast: Borovica
Priečne stavby: S priečnymi stavbami
Na tomto revíri zatiaľ nikto nezapísal úlovokBuď prvý: po schválení sa objaví tu aj v rebríčku.
Najvhodnejšia voda pre pstruhy
Pásmo tokuStupeň dôkazov: Čiastočne podložené
Tvrdosť vodyStupeň dôkazov: Hypotéza
Kyslosť vody (pH)Stupeň dôkazov: Čiastočne podložené
MineralizáciaStupeň dôkazov: Hypotéza
Kovy v sedimenteStupeň dôkazov: Čiastočne podložené
Verejné údaje o tejto vode skóre aktivity takmer nemenia.
Tvrdosť vodyStupeň dôkazov: Hypotéza
+1
Dusík v podzemnej vode (SHMÚ)Stupeň dôkazov: Čiastočne podložené
−1
Dno podľa geológieStupeň dôkazov: Hypotéza
−1
Rojenie vodného hmyzuStupeň dôkazov: Prax rybárov
0
Jarabina – St. Lubovnaokres Stará Ľubovňa · vrt alebo studňa · 3,9 km od revíru
len prirodzené látky2017 až 2025
Hniezdneokres Stará Ľubovňa · vrt alebo studňa · 7,0 km od revíru
len prirodzené látky2017 až 2025
Íly a hliny
Geológia
Radónové riziko
Urán (eU)
Gama žiarenie
Magnetika
Poľsko3. 11. 23:05, 126 km od vody, hĺbka 1 kmpravdepodobne banský otras (plytko pod povrchom)