Rybársky revír
Volianský potok
Vymedzenie revíru: Voliansky potok od ústia do Torysy po pramene.
- kraj
- Prešovský kraj

Revír Volianský potok v skratke
Volianský potok je lososový pstruhový revír č. 4-4071-4-1. Revír obhospodaruje MO SRZ Sabinov
Ryby typické pre tento typ vody:
Dnes pri vode
Oplatí sa dnes ísť? Skóre podmienok, ktoré druhy dnes berú, najlepšie okno dňa, počasie, tlak, slnko, mesiac a solunárne oknáNajlepšie oknoVoda–
Branie na revíri Volianský potok počítame pre 4 lovné druhy rýb z počasia priamo pri vode, teploty vody, svetla a tlaku. Predpoveď platí pre miesto 49,124° s. š., 20,996° v. d.
Teraz pri vode
Podmienky na loveIndex aktivity rýbNáš výpočet (0–100): základ určuje teplota vody, upravujú ho svetlo, zákal, kyslík, počasie a ďalšie faktory podľa toho, ako dobre sú podložené štúdiami. Pri každom faktore vidieť istotu a zdroj. Pomôcka na plánovanie, nie predpoveď záberov.
Skóre, najlepšie okno dňa a čo ho ťahá hore alebo dole
Podmienky na love
Index aktivity rýbNáš výpočet (0–100): základ určuje teplota vody, upravujú ho svetlo, zákal, kyslík, počasie a ďalšie faktory podľa toho, ako dobre sú podložené štúdiami. Pri každom faktore vidieť istotu a zdroj. Pomôcka na plánovanie, nie predpoveď záberov.Načítavam údaje…
Počasie a predpoveď pre revír Volianský potok
Hodina po hodine, tlak a najbližšie dni
Počasie a predpoveď
Načítavam údaje…
Obloha: slnko, mesiac a solunárne oknáSolunárne obdobiaVýpočet z polohy Mesiaca: hlavné obdobia (asi 2 h) okolo prechodu Mesiaca nad obzorom a pod ním, vedľajšie (asi 1 h) okolo východu a západu Mesiaca. Vedecky nepotvrdená teória: v štúdii zo 361 výjazdov (Quigley a kol. 2023) záber nepredpovedala. Berieme ju ako hypotézu s váhou najviac ±2 body.
Kde sú slnko a mesiac práve teraz a kedy prídu najlepšie okná dňa
Obloha: slnko a mesiac
Solunárne obdobiaVýpočet z polohy Mesiaca: hlavné obdobia (asi 2 h) okolo prechodu Mesiaca nad obzorom a pod ním, vedľajšie (asi 1 h) okolo východu a západu Mesiaca. Vedecky nepotvrdená teória: v štúdii zo 361 výjazdov (Quigley a kol. 2023) záber nepredpovedala. Berieme ju ako hypotézu s váhou najviac ±2 body.Ťahaj po osi a uvidíš, kde budú slnko a mesiac.
- Slnko
- Mesiac
- Zlatá hodinka
- Hlavné obdobie
- Vedľajšie obdobie
Slnko
- Úsvit06:12
- Východ06:47
- Západ15:54
- Súmrak16:28
Deň trvá 9 h 7 min.
MesiacFáza MesiacaPri splne a novu je gravitačné pôsobenie najsilnejšie. Pri jasnej splnovej noci sa dravce a kapry často kŕmia v noci, deň po nej môže byť slabší.
- Východ mesiaca12:25
- Západ mesiaca21:54
Spln okolo 24. 11., nov okolo 9. 12..
Okná dňaSolunárne obdobiaVýpočet z polohy Mesiaca: hlavné obdobia (asi 2 h) okolo prechodu Mesiaca nad obzorom a pod ním, vedľajšie (asi 1 h) okolo východu a západu Mesiaca. Vedecky nepotvrdená teória: v štúdii zo 361 výjazdov (Quigley a kol. 2023) záber nepredpovedala. Berieme ju ako hypotézu s váhou najviac ±2 body.
- Hlavné solunárne obdobie03:42–05:42
- Zlatá hodinka (ráno)06:17–07:47
- Vedľajšie solunárne obdobie11:55–12:55
- Zlatá hodinka (večer)14:54–16:24
- Hlavné solunárne obdobie16:04–18:04
- Vedľajšie solunárne obdobie21:24–22:24
Solunárna teória nie je vedecky potvrdená, berieme ju ako doplnok. Zlatá hodinka je čas okolo východu a západu slnka, kedy ryby často berú.
Pravidlá a povolenky
Smiem tu chytať? Hájenie, čas lovu, lovné miery, denný limit, cena povolenky, kde ju kúpiť, kontakty a správcaTyp vodyLososový – pstruhovýOrganizáciaMO SRZ Sabinov
Revír Volianský potok patrí medzi lososové pstruhové vody. Povolenky na revír Volianský potok vydáva MO SRZ Sabinov
Zákon a pravidlá lovu na revíri Volianský potok
Hájenie, čas lovu, lovné miery a denný limit. Orientačne: over si ich v rybárskom poriadku revíru
Hájenie všetkých rýb
§ 13 ods. 1 zákona1. 10. – 15. 4.
lov všetkých rýb zakázanýmimo tohto obdobia
Výnimka: na vodách s výskytom hlavátky podunajskej je od 1. 11. do 31. 12. lov hlavátky možný len s povolením na lov hlavátky (§ 13 ods. 4 a § 19 zákona).
Čas ochrany jednotlivých druhov (nižšie) platí nezávisle od tohto hájenia.
Denný čas lovu
§ 11 vyhláškyPlatí len mimo hájenia. Mimo týchto hodín je lov zakázaný (§ 14 písm. b zákona).
apríl, september6.00 – 20.00 h
máj, august5.00 – 21.00 h
jún, júl4.00 – 22.00 h
november, december7.00 – 19.00 h
Mesiace, ktoré v tabuľke chýbajú, patria do hájenia. Čas v novembri a decembri na pstruhových a lipňových vodách súvisí s výnimkou pre lov hlavátky (§ 13 ods. 4 zákona), čo sa v tom čase smie loviť, over v rybárskom poriadku. Na hraničných vodách platí čas z povolenia alebo rybárskeho poriadku (§ 11 ods. 2 vyhlášky). Nočný lov zákon upravuje dvoma formuláciami, ktoré sa na prvý pohľad rozchádzajú, preto sa o ňom vždy opýtaj v rybárskom poriadku revíru alebo u rybárskej stráže.
Udice, nástrahy a dni lovu
§ 16 zákona- Počet udíc
- 1
- Povolené spôsoby
- muškárenie, prívlač
- Háčiky a nástrahy
- muškárenie najviac 3 umelé mušky, prívlač jedna nástraha
- Živá alebo mŕtva rybka
- zakázaná
- Dni lovu v týždni
- najviac 3
- Lov pod ľadom
- zakázaný
- Iné
- zákaz návnadenia a viacerých nástrah (pasty, granule, pelety, syr, červy, hmyz, ikry)
Je to zhrnutie. Pri nástrahách, háčikoch a návnade si prečítaj aj rybársky poriadok revíru, lebo užívateľ môže podmienky sprísniť.
Koľko rýb si smieš ponechať za deň
§ 14 vyhlášky- 1ksModrá skupinajeseter malý, jeseter sibírsky, sumec veľký
- 2ksZelená skupinaúhor, kapor, mieň, zubáč, šťuka, lieň, mrena, pstruh jazerný, pstruh potočný, lipeň (spolu)
- 4ksŽltá skupinapstruh dúhový, sivoň potočný, podustva, nosáľ; pripočíta sa k zelenej alebo modrej skupine (spolu najviac 4 kusy)
- 5kgOstatné druhynapríklad karas, pleskáče, jalce (spolu); invázne druhy sa nepočítajú
Modrá a zelená skupina sa nekombinujú. Limit platí za deň aj pri love na viacerých revíroch a po jeho dosiahnutí lov na ten deň končí. Skupiny druhov vychádzajú z výkladu SRZ z januára 2026, nie priamo z textu paragrafu. Užívateľ revíru môže v povolení určiť nižší limit, vtedy platí prísnejší.
Čas ochrany jednotlivých druhov§ 10 vyhlášky
V tomto období sa druh nesmie loviť, aj keď inak lov v danom čase dovoľuje typ vody. Platí nezávisle od hájenia všetkých rýb.
- 1. 1. – 15. 3.
- mieň sladkovodný
- 1. 1. – 31. 5.
- lipeň tymiánový, ploska pásavá, šťuka severná
- 1. 1. – 15. 6.
- sumec veľký, zubáč veľkoústy, zubáč volžský
- 1. 1. – 31. 10.
- hlavátka podunajská (v hraničných vodách 1. 1. – 31. 8.)
- 15. 3. – 31. 5.
- kapor rybničný v kaprových vodách (neplatí 1. – 31. 5. pri pretekoch ani na ostatných vodných plochách); boleň dravý, jalec hlavatý, jalec maloústy, jalec tmavý, jeseter malý, jeseter sibírsky, lieň sliznatý, mrena severná, nosáľ sťahovavý, pleskáč siný, pleskáč tuponosý, pleskáč vysoký, podustva severná
- 1. 9. – 15. 4.
- pstruh potočný, pstruh jazerný
- 1. 9. – 28. 2.
- sih peleď
Niektoré druhy sú chránené celoročne (napríklad kolok, mihule, hrúze, pĺže, sih maréna, mrena karpatská, šabľa krivočiara) a ich lov je zakázaný vždy. Úplný zoznam druhov je v návode Rybársky zákon po pravidlách.
Lovné miery§ 12 vyhlášky
Najmenšia dĺžka, od ktorej si rybu smieš ponechať. Užívateľ revíru môže mieru zvýšiť, platnú hodnotu hľadaj v povolení a rybárskom poriadku.
Zobraziť ako zoznam
- amur biely60 cm
- amur čierny60 cm
- boleň dravý40 cm
- hlavátka podunajská80 cm
- jalec hlavatý25 cm
- jalec maloústy20 cm
- jalec tmavý30 cm
- jeseter malý45 cm
- jeseter sibírsky45 cm
- kapor rybničný40 cm
- lieň sliznatý30 cm
- lipeň tymiánový33 cm
- mieň sladkovodný35 cm
- mrena severná40 cm
- nosáľ sťahovavý30 cm
- pleskáč siný25 cm
- pleskáč tuponosý25 cm
- pleskáč vysoký30 cm
- pleskáč zelenkavý15 cm
- podustva severná30 cm
- pstruh dúhový27 cm
- pstruh jazerný50 cm
- pstruh potočný27 cm
- sih peleď25 cm
- sivoň potočný27 cm
- sumec veľký70 cm
- šťuka severná60 cm
- tolstolobik biely45 cm
- tolstolobik pestrý45 cm
- úhor európsky50 cm
- zubáč veľkoústy50 cm
- zubáč volžský35 cm
Meria sa celková dĺžka od predného konca hlavy po koniec najdlhšieho lúča chvostovej plutvy (§ 12 ods. 4). Bez lovnej miery sú napríklad belička európska, karas striebristý, ostriež zelenkavý, plotica červenooká, slíž severný a invázne druhy.
Pred lovom a po love
- Rybársky lístok a povolenie maj pri love pri sebe a predlož ich pri kontrole (§ 12 zákona). Skontroluj ich platnosť.
- Pred začatím lovu zapíš dátum a číslo revíru (č. 4-4071-4-1), po love počet a hmotnosť úlovkov (§ 14 písm. d zákona). Lov bez zápisu je priestupok.
- Zakázané spôsoby lovu, nočný lov, preteky a ďalšie pravidlá sú v návode Rybársky zákon po pravidlách.
Stav k 6. 11. 2026: zákon č. 216/2018 Z. z. o rybárstve (znenie od 1. 1. 2022) a vyhláška č. 381/2018 Z. z. (znenie od 1. 1. 2019), novšie znenie sme nenašli. Zákon sa môže zmeniť, platné znenie nájdeš na Slov-Lex (zákon) a Slov-Lex (vyhláška).
Kto spravuje revír Volianský potok
Správca, užívateľ a organizácia, ktorá vydáva povolenky
Kto revír spravuje
- Užívateľ
- SRZ
- Organizácia
- MO SRZ Sabinov (Miestna organizácia SRZ)
- Oblasť
- Východoslovenská
- Účel
- Lovný revír
Novinky z organizácie
- R Y B Á R S K A V E Č E R A – 28.11.2026
Výbor MO SRZ Sabinov Vás srdečne pozýva na tradičnú Rybársku večeru ktorá sa uskutoční 28.11.2026 v Mestskom kutúrnom stredisku v Sabinove od 18.00 hod. Vstupné bude 45 €. V cene vstupného sú dve jedla(…
- U P O Z O R N E N I E .
V piatok dňa 13.11.2026 sa bude na príjazdovej ceste od Lipian pokladať asfalt na cyklochodník a zároveň sa bude robiť zjazd na našu cestu. Preto prosíme našich rybároch aby na príjazd použili cestu od…
- ZARYBNENIE ZUBÁČOM VELKOÚSTYM – štrkovisko Rožkovany č.1
Po jesennom zarybnení kaprom ( 7 000 kg) plánujeme zajtra zarybniť štrkovisko Rožkovany č. 1 Zubáčom veľkoústym cca 100 kg. Preto bude od 10.11.2026 do 08.12.2026 Zákaz lovu vysadenej ryby a v tejto dobe Z Á K…
- OZNAM – UPOZORNENIE Zákaz lovu vysadenej ryby
Dňa 20.10.2026 je naplánované zarybnenie kaprom K3 o váhe 3 000 kg. Zarybňovať sa bude štrkovisko Rožkovany č.1 ,Rožkovany č.2 a štrkovisko Orkucany. Z tohto dôvodu bude od 20.10.2026 (utorok) do 23.10.2026…
- Vec: Oznámenie o obmedzení vzdialeností zavážania nástrah na lovné miesto – VN Zemplínska Šírava
Slovenský rybársky zväz – Rada Žilina ako užívateľ rybárskeho revíru VN Zemplínska Šírava, r. č. 4-4030-1-4, po dohode so správcom vodného toku týmto v zmysle § 18 ods. 2 vyhlášky č. 381/2018 Z. z., ktorou sa…
Kde chytať
Mapa revíru, prístup, miesta pri vode, zaústenia prítokov, rizikové miesta, spád toku, dno a terén okolia
Stred revíru Volianský potok má súradnice 49,12350, 20,99550.
Mapa revíru Volianský potok
Priebeh vody, prístup, parkovanie a miesta vyznačené organizáciou
49.1235, 20.9955
OpenStreetMap
Bod označuje stred revíru. Presný priebeh a prístupové miesta si overte na mieste.
Terén v 3D
Načítavam 3D model terénu…
Ubytovanie, jedlo a služby pri vode
Ubytovanie, reštaurácie, služby, rybárske potreby a predaj rýb v okolí revíru. Podnikáš tu? Pridaj svoj zápisZápis pri vodeod 4,17 € mesačne
Podnikáš pri tejto vode?
Pridaj ubytovanie, reštauráciu, službu, predajňu alebo predaj rýb. Ukáže sa rybárom na stránke Volianský potok aj pri ďalších revíroch v okolí, od 4,17 € mesačne.
Máš vlastný rybník alebo štrkovisko? Pridaj súkromný revír s vlastnou stránkou, rezerváciou lovných miest a predajom povoleniek.
Ryby a úlovky
Aké ryby tu žijú, čo sa tu chytilo, čím sa zarybňuje, ktorým druhom voda vyhovuje a čo ryby žerúDnes najlepšie
Pre revír Volianský potok nemáme záznamy o rybách, uvádzame druhy typické pre tento typ vody.
Úlovky z revíru Volianský potok
Úlovky z revíru
Ktorým rybám táto voda vyhovuje
Vhodnosť vody pre kaprové, pstruhové a lipňové ryby podľa jej vlastností
Vhodnosť vody pre typ revíru
Vhodnosť vody pre typ revíruIndex 0 až 100: ako dobre vlastnosti vody zodpovedajú nárokom pstruha, lipňa alebo kapra podľa typu revíru. Nie je to predpoveď záberov ani údaj o tom, aké ryby tam žijú.Voda patrí medzi dolných 38 % z 461 pstruhových revírov s údajmi.
- Najlepšie vyhovuje: kyslosť vody (ph)
Spoľahlivosť nízka: použili sme 4 údajov o vode, ostatné chýbajú a do hodnotenia nevstupujú.
- 94Tvrdosť vodyStupeň dôkazov: Hypotéza
≈ 14,8 °dH (2,6 mmol/l vápnika a horčíka), atlas ŠGÚDŠ
Tvrdšia voda s dostatkom vápnika a horčíka je produktívnejšia, má väčšiu zásobu potravy a lepšie tlmí výkyvy kyslosti.
Čo o tom vieme
Voda s vápnikom a horčíkom je produktívnejšia a lepšie tlmí výkyvy kyslosti: produkcia pstruha bola vyššia vo vápencových tvrdých vodách (Almodóvar a kol. 2006), index z rozpustených látok a hĺbky predpovedá výlov rýb z jazier (Ryder a kol. 1974). V írskych tokoch však geológia hustotu pstruhov nezmenila (Lehane a kol. 2004) a Downing a kol. (1990) ukázali, že s produkciou súvisí skôr primárna produkcia. Preto len ±1 bod. Tvrdosť je z atlasu ŠGÚDŠ, nie meranie v danom revíri; nahrádza zvlášť hodnotené horniny povodia.
Zdroje: Almodóvar a kol. 2006; Lehane a kol. 2004; Ryder a kol. 1974
- 95Kyslosť vody (pH)Stupeň dôkazov: Čiastočne podložené
pH 8,4, atlas ŠGÚDŠ
pH je v rozsahu, v ktorom ryby bežne prosperujú.
Čo o tom vieme
Pod približne pH 6 ryby trpia a pstruhy s lipňmi sú citlivejšie než kaprovité (Alabaster a Lloyd 1982); v kyslej mäkkej vode sa z pôdy uvoľňuje hliník, ktorý poškodzuje žiabre (Gensemer a Playle 1999). pH z atlasu je modelový odhad, preto zníženie len −1 alebo −2 a len tam, kde nemáme meranie pH (to hodnotí samostatný faktor).
Zdroje: Alabaster a Lloyd 1982; Gensemer a Playle 1999
- 94MineralizáciaStupeň dôkazov: Hypotéza
≈ 427 mg/l, atlas ŠGÚDŠ
Stredná mineralizácia zodpovedá produktívnym tokom a nádržiam.
Čo o tom vieme
Rozpustené látky (mineralizácia) súvisia s úrodnosťou vody, preto ich Ryder použil na odhad produkcie rýb v jazerách (Ryder 1965, Ryder a kol. 1974). Downing a kol. (1990) však ukázali, že lepšie s produkciou súvisí primárna produkcia. Do skóre nevstupuje, len do indexu vhodnosti.
Zdroje: Ryder 1965; Ryder a kol. 1974; Downing a kol. 1990
- 90Kovy v sedimenteStupeň dôkazov: Čiastočne podložené
2 prvkov medzi 10 % najvyšších na Slovensku (atlas ŠGÚDŠ 1999)
Kovy v sedimente sa môžu hromadiť v bentických živočíchoch a rybách; vysoké hodnoty bývajú prirodzené v rudných oblastiach. V tvrdej vode sú kovy menej toxické, lebo vápnik súťaží o miesta na žiabrach.
Čo o tom vieme
Toxicita kovov pre ryby klesá s tvrdosťou vody, lebo vápnik súťaží s kovom o miesta na žiabrach (Pagenkopf 1983). Atlas ŠGÚDŠ udáva len poradie medzi tokmi, nie koncentráciu porovnateľnú s limitom (MacDonald a kol. 2000). V tvrdej vode preto kovy hodnotíme miernejšie, v mäkkej prísnejšie.
Zdroje: Pagenkopf 1983; Gensemer a Playle 1999; MacDonald a kol. 2000
Ako by táto voda vyhovovala jednotlivým typom
- Pstruh80
- Lipeň81
- Kapor80
Rovnaké údaje o vode vyhodnotené pre nároky pstruha, lipňa a kapra. Revír je vedený ako pstruhový revír, zvýraznený je jeho typ.
Index 0 až 100 porovnáva vlastnosti vody s nárokmi druhu (60 je neutrálna hodnota, 100 ideál). Slovné hodnotenie vzniká porovnaním s ostatnými revírmi rovnakého typu, lebo väčšina slovenských vôd má pre svoj druh dobré hodnoty. Index neovplyvňuje, či sa ryby v revíre skutočne nachádzajú (to rozhoduje zarybňovanie a správca). Tvrdosť, pH a mineralizácia z atlasov sú historické a modelové odhady. Do skóre podmienok a kvality revíru sa z toho premieta len malá časť (tvrdosť ±1, kyslosť podľa atlasu −2 až 0, zhoda pásma toku ±1 do kvality).
Potrava rýb: vodný hmyz
Čo ryby v tejto vode žerú a podľa čoho voliť nástrahu či mušku
Vodný hmyz
Rojenie vodného hmyzu (iNaturalist)Koľko pozorovaní podeniek, potočníkov a pošvatiek ľudia v okolí zaznamenali v tomto mesiaci v porovnaní s ročným priemerom. Pre muškárov je to náznak vývinu hmyzu.Málo hmyzu november: 0,0× priemerný mesiac
- jan
- feb
- mar
- apr
- máj
- jún
- júl
- aug
- sep
- okt
- nov
- dec
Podenky0Podenky: suchá mucha na hladine, najmä pri súmraku.
Potočníky0Potočníky: večer a v noci pri brehu, hodí sa aj nymfa a mokrá mucha.
Pošvatky0Pošvatky: čisté, studené potoky, často už koncom zimy a skoro na jar.
Zdroje fotografií
- Podenky: Foto: Richard Bartz, Munich aka Makro Freak Image:MFB.jpg, CC BY-SA 2.5, Wikimedia Commons
- Potočníky: Foto: Bruce Marlin, CC BY-SA 2.5, Wikimedia Commons
- Pošvatky: Foto: JJ Harrison (https://www.jjharrison.com.au/), CC BY-SA 3.0, Wikimedia Commons
0,0× priemerný mesiac, 0 z 23 pozorovaní za rok, iNaturalist.
Pozorovania pridávajú ľudia z okolia, nie sú to merania pri vode. Ukazujú, kedy sa vodný hmyz zvykne objavovať, a hodia sa najmä pri love na muchu.
Kvalita a čistota vody
Kyslík, pH a tvrdosť, živiny, znečistenie, čistiarne odpadových vôd, skládky a záťaže v okolí, podzemná vodaIndex kvalityČistá voda83
Index kvality vody revíru Volianský potok je 83 zo 100. Vychádza z 2 okruhov údajov z meraní a registrov v okolí.
Index kvality vody
Čistá voda
Päť pilierov z meraní a registrov. Pilier bez údajov sa do indexu nepočíta, preto pozri aj spoľahlivosť údajov.
Kyslík má váhu 30 %, znečistenie vody 25 %, živiny a kvitnutie 20 %, zdroje v okolí 15 %, kyslosť a tvrdosť 10 %. Podrobné merania sú v kartách nižšie.
Čo kvalita vody znamená pre ryby a lov
Zhrnutie: voda a kyslík, znečistenie a život pri vode, a o koľko posúvajú skóre podmienok
Čo z toho vyplýva
Verejné zdroje v skóre podmienokÚdaje o kyslíku, živinách, hĺbke nádrže, veľkosti toku, dne, druhoch rýb a rojení hmyzu mierne upravia skóre „Podmienky na love“. Každá úprava je v rozbore skóre vidieť osobitne.- Najviac pomáha: Tvrdosť vody +1
Posúdili sme 18 faktorov, skóre mení 2 z nich. Úpravy sú v rozsahu od −14 do +12 bodov, aby neprevážili počasie a teplotu vody. Započítavajú sa do skóre, zoradenia aj filtrov.
Voda a kyslík+1
- Tvrdosť vodyStupeň dôkazov: Hypotéza
≈ 14,8 °dH, atlas ŠGÚDŠ
Tvrdšie, vápnikom bohaté povodie dáva produktívnejšiu vodu, v ktorej pstruhy a lipne rastú lepšie.
Čo o tom vieme
Voda s vápnikom a horčíkom je produktívnejšia a lepšie tlmí výkyvy kyslosti: produkcia pstruha bola vyššia vo vápencových tvrdých vodách (Almodóvar a kol. 2006), index z rozpustených látok a hĺbky predpovedá výlov rýb z jazier (Ryder a kol. 1974). V írskych tokoch však geológia hustotu pstruhov nezmenila (Lehane a kol. 2004) a Downing a kol. (1990) ukázali, že s produkciou súvisí skôr primárna produkcia. Preto len ±1 bod. Tvrdosť je z atlasu ŠGÚDŠ, nie meranie v danom revíri; nahrádza zvlášť hodnotené horniny povodia.
Zdroje: Almodóvar a kol. 2006; Lehane a kol. 2004; Ryder a kol. 1974
+1
Život pri vode0
- Rojenie vodného hmyzuStupeň dôkazov: Prax rybárov
0,0× priemerný mesiac, 0 z 23 pozorovaní za rok, iNaturalist
V tomto mesiaci sa vodný hmyz vyskytuje málo, rozhoduje skôr potrava pri dne.
Čo o tom vieme
Rybári lovia „podľa hmyzu“ (suchá a mokrá muška). Meraná závislosť úlovkov od rojenia nie je v našich zdrojoch doložená.
0
Skóre nemenia
Pre tieto faktory chýbajú údaje alebo sú v bežnom rozsahu:
- Rozpustený kyslík
- Živiny vo vode
- Kyslosť vody (pH)
- Kyslosť vody podľa atlasu
- Amónne ióny vo vode
- Teplota vody pre miestne druhy
- Povrchová voda (SHMÚ)
- Dusík v podzemnej vode
- Škodlivé látky v podzemnej vode
- Železo v podzemnej vode
- Chloridy v podzemnej vode
- Studená podzemná voda
- Čistiarne odpadových vôd
- Veľkosť toku
- Dno podľa geológie
- Invázne druhy v okolí
Pravidlá sú orientačné a vychádzajú z rybárskej praxe a vedeckých štúdií, pri každom faktore je vidieť, ako dobre je podložený. Počasie, tlak vzduchu a teplota vody majú na skóre väčší vplyv než tieto údaje.
Chémia vody, sedimenty a záťaže v okolí
pH a tvrdosť, stopové prvky vo vode a sedimente, skládky a environmentálne záťaže, vrty s rozbormi (ŠGÚDŠ)
Voda podľa atlasu
pH 8,4modelový odhad
typ vody Ca–Mg–HCO₃
Mineralizácia 427 mg/l, tvrdá voda (14,8 °dH). Interpolácia meraní Geochemického atlasu SR, nie meranie v toku.
Prvky v riečnom sedimente
2 z 15prvkov v horných 10 %
najvyššie: Selén 0,756 mg/kg
Poloha najvyššie postaveného prvku medzi vzorkovými bodmi na tokoch na Slovensku: 95. percentil. Interpolácia Geochemického atlasu riečnych sedimentov.
Stopové prvky vo vode toku
0 z 7ukazovateľov v horných 5 %
najvyššie: Kadmium 0,300 μg/l
Poloha najvyššej namerenej hodnoty v rozdelení všetkých vzoriek povrchových vôd na Slovensku: 90. percentil (Rožkovany).
Vrty a rozbory podzemnej vody
48vrtov do 3 km
101 rozborov vody v okolí
Z toho 48 s archívnou správou Geofondu. Vrty sú hydrogeologické, geologické, inžinierskogeologické a iné.
Environmentálne záťaže a skládky
1lokalít do 3 km
1 záťaž
Najbližšia záťaž: Rožkovany – mrak chlórovaných uhľovodíkov, 1,7 km od vody. Blízkosť neznamená, že látky z lokality do vody unikajú.
Chémia vody a sedimentov je modelový odhad z interpolovaných máp Geochemického atlasu SR, nie aktuálny monitoring ani meranie v toku. Blízkosť záťaže alebo skládky neznamená, že látky z nej do vody unikajú. Polohy objektov sú na mape vo widgete Geológia a geofyzika.
Podzemná voda
Stanice v okolí a namerané hodnoty
Podzemná voda v okolí
Podzemná voda v okolí (SHMÚ)Namerané hodnoty podzemnej vody zo staníc do 10 km od revíru (dusičnany, škodlivé látky, amónne ióny, železo, chloridy) a ročenky SHMÚ.Podzemná voda do 10 km (1 stanica)
- Rozkovanyokres Sabinov · vrt alebo studňa · 2,2 km od revírubez prekročenia v 20252017 až 2025
Naposledy v roku 2023 bolo prekročené:
- Suma PCE (tetrachlóretén) a TCE (trichlóretén)
Namerané hodnoty, rok 2025, odber 9. 9. 2025 (2 odbery, pri každej látke najvyššia hodnota roka)
- Dusičnany19,8 mg/l
- Amónne ióny< 0,01 mg/l
- Dusitany0,01 mg/l
- Železo0,006 mg/l
- Chloridy24,2 mg/l
- Ortuť40 % normy
- suma PCE (tetrachlóretén) a TCE (trichlóretén)54 % normy
- látky z ľudskej činnosti
- len prirodzené látky
- bez zaznamenaného prekročenia
Podzemná voda sa do tokov dostáva ako základný odtok, súvislosť s tokom pri revíre je preto len nepriama. Prirodzené látky (železo, mangán, sírany, vodivosť) sa do hodnotenia podľa ročenky nepočítajú.
Údaje sú z ročeniek SHMÚ (podzemné vody 2017 až 2025).
Podzemná voda: namerané hodnoty
Podzemná voda v okolí (SHMÚ)Namerané hodnoty podzemnej vody zo staníc do 10 km od revíru (dusičnany, škodlivé látky, amónne ióny, železo, chloridy) a ročenky SHMÚ.Typická hodnota zo 1 stanice podzemnej vody do 10 km od revíru (najbližšia 2,2 km), meranie z roku 2025. Bližšie stanice majú väčšiu váhu. Ide o podzemnú vodu pri revíre, nie o meranie v samotnom toku. Norma je limit, ktorý pri ukazovateli uvádza SHMÚ (pre pitnú vodu); hodnota rovná norme sa tak ako v SHMÚ počíta za prekročenie. Štítok „niekde nad normou“ znamená, že typická hodnota je pod normou, ale aspoň jedna stanica ju presahuje; ktorá, je uvedené pri dlaždici. Ryby sú na niektoré látky citlivejšie než ľudia.
Amónne ióny
< 0,01mg/l
nezistené
Pod medzou stanovenia (0,01 mg/l), norma 0,5 mg/l. 1 stanica.
Dusitany
0,01mg/l
hlboko pod normou
Norma 0,5 mg/l. 1 stanica, 2,2 km od revíru.
Dusičnany
19,8mg/l
pod normou
Norma 50 mg/l. 1 stanica, 2,2 km od revíru.
Kyslík
6,69mg/l
dostatok kyslíka
Značka na ciferníku: 9 mg/l, vodítko pre lososovité vody. 1 stanica, 2,2 km od revíru.
Teplota vody
10,5°C
mierna
1 stanica, 2,2 km od revíru.
pH
7,1
vhodné pre ryby
1 stanica, 2,2 km od revíru.
Tvrdosť vody
4,27mmol/l
tvrdá
1 stanica, 2,2 km od revíru.
Železo
0,006mg/l
hlboko pod normou
Norma 0,2 mg/l. 1 stanica, 2,2 km od revíru.
Mangán
0,004mg/l
hlboko pod normou
Norma 0,05 mg/l. 1 stanica, 2,2 km od revíru.
Chloridy
24,2mg/l
hlboko pod normou
Norma 250 mg/l. 1 stanica, 2,2 km od revíru.
Sírany
40,3mg/l
hlboko pod normou
Norma 250 mg/l. 1 stanica, 2,2 km od revíru.
Vodivosť
76,9mS/m
blízko normy
Norma 125 mS/m. 1 stanica, 2,2 km od revíru.
Kovy a polokovy
40% normy
pod normou
Najvyššie: Ortuť 0,4 µg/l (40 % normy, 2,2 km od revíru). 1 stanica.
PFAS („večné chemikálie“)
0% normy
nezistené
Pod medzou stanovenia: látky z tejto skupiny sa vo vzorkách nezistili. 1 stanica.
Rozpúšťadlá a benzén
54% normy
blízko normy
Najvyššie: suma PCE (tetrachlóretén) a TCE (trichlóretén) 5,4 µg/l (54 % normy, 2,2 km od revíru). 1 stanica.
Ako to pôsobí na ryby a vodu
- Amónne ióny
- Samotné amónne ióny nie sú také jedovaté, ale časť z nich sa podľa pH a teploty mení na amoniak (NH₃), ktorý poškodzuje žiabre a stresuje ryby. Čím vyššie pH a teplota, tým viac amoniaku (Emerson a kol. 1975). Zrušená smernica 2006/44/ES uvádzala ako vodítko najviac 0,04 mg/l amónnych iónov pre lososovité vody a 0,2 mg/l pre kaprovité.
- Dusitany
- Dusitany sú pre ryby jedovaté: cez žiabre sa dostanú do krvi a premenia hemoglobín na methemoglobín, ktorý kyslík nenesie, takže sa ryby „dusia“ aj v okysličenej vode. Najcitlivejšie sú lososovité ryby; chloridy vo vode toxicitu znižujú (Lewis a Morris 1986). Smernica 2006/44/ES uvádzala vodítko 0,01 mg/l pre lososovité vody.
- Dusičnany
- Dospelým rybám dusičnany neškodia hneď, ale živia riasy a rastliny, a tak prispievajú k prehnojeniu a nočným prepadom kyslíka. Pre citlivé vodné živočíchy (lososovité ryby, obojživelníky, niektoré bezstavovce) odporúčajú Camargo a kol. (2005) držať dusičnany pod 2 mg dusíka na liter, čo je asi 9 mg/l dusičnanov.
- Kyslík
- Ryby, najmä lososovité, potrebujú veľa kyslíka. Smernica 2006/44/ES uvádzala pre lososovité vody vodítko 9 mg/l (aspoň v polovici meraní) a nikdy menej než 7 mg/l. Podzemná voda z hlbších vrstiev ho býva menej; v toku sa potom dokysličí až po vyvierení.
- Teplota vody
- Podzemná voda má počas roka takmer stálu teplotu. Prítok z prameňov preto môže v lete tok ochladzovať a v zime otepľovať, a takéto úseky bývajú útočiskom pre chladnomilné ryby (Hayashi a Rosenberry 2002).
- pH
- Ryby znášajú pH približne od 6 do 9 (smernica 2006/44/ES). Mimo tohto rozsahu sa poškodzujú žiabre a mení sa jedovatosť amoniaku a kovov.
- Tvrdosť vody
- Tvrdšia voda (viac vápnika a horčíka) je pre ryby priaznivejšia: vápnik chráni žiabre a znižuje toxicitu kovov, napríklad medi a zinku (Pagenkopf 1983), a drží stabilné pH. Mäkká voda je citlivejšia na kovy aj na zakyslenie.
- Železo
- Železo je v podzemnej vode z hĺbky rozpustené. Keď voda vyjde na vzduch, oxiduje a vyzráža sa ako hnedé vločky, ktoré zalepujú žiabre, pokrývajú štrk s ikrami a bezstavovcami a ničia úkryty (Vuori 1995).
- Mangán
- Mangán je v hlbšej podzemnej vode prirodzený. Pre ryby býva menej významný než železo, norma platí hlavne kvôli chuti a farbe pitnej vody.
- Chloridy
- Chloridy pochádzajú z posypovej soli, hnojív a odpadu. Americká agentúra EPA (1988) určila pre dlhodobú ochranu vodných živočíchov 230 mg/l a pre krátkodobú 860 mg/l.
- Sírany
- Sírany sú v podzemnej vode bežné, pochádzajú z hornín (napríklad sadrovca), z hnojív aj z baní. Spolu s chloridmi zvyšujú mineralizáciu vody; norma 250 mg/l je určená pre pitnú vodu.
- Vodivosť
- Vodivosť ukazuje celkové množstvo rozpustených solí. Vyššia hodnota je v podzemnej vode často prirodzená (vápence, sadrovec), no prudké zvýšenie v toku ukazuje na prítok solí z ciest, baní alebo odpadu.
- Kovy a polokovy
- Meď, zinok, nikel, kadmium a ortuť sú pre ryby jedovaté už pri nízkych koncentráciách, v mäkkej vode viac než v tvrdej (Pagenkopf 1983). Norma pre podzemnú vodu je určená pre pitnú vodu, nie pre ryby.
- PFAS („večné chemikálie“)
- PFAS sú „večné chemikálie“: nerozkladajú sa a hromadia sa v tkanivách rýb a ďalších živočíchov (Giesy a Kannan 2001). Norma 0,1 µg/l (súčet 20 látok) je určená pre pitnú vodu.
- Rozpúšťadlá a benzén
- Chlórované rozpúšťadlá (napríklad tetrachlóretén) a benzén pochádzajú z priemyslu, čistiarní a čerpacích staníc. Sú jedovaté a v podzemnej vode sa rozkladajú pomaly.
Zdroje
- Camargo, J. A., Alonso, Á., Salamanca, A. (2005): Nitrate toxicity to aquatic animals: a review with new data for freshwater invertebrates. Chemosphere 58, 1255–1267.
- Lewis, W. M., Morris, D. P. (1986): Toxicity of nitrite to fish: a review. Transactions of the American Fisheries Society 115, 183–195.
- Emerson, K., Russo, R. C., Lund, R. E., Thurston, R. V. (1975): Aqueous ammonia equilibrium calculations: effect of pH and temperature. Journal of the Fisheries Research Board of Canada 32, 2379–2383.
- Smernica 2006/44/ES o kvalite sladkých vôd, ktoré si vyžadujú ochranu alebo zlepšenie kvôli podpore života rýb (zrušená v roku 2013; jej hodnoty tu uvádzame len ako odborné vodítko).
- Vuori, K.-M. (1995): Direct and indirect effects of iron on river ecosystems. Annales Zoologici Fennici 32, 317–329.
- Pagenkopf, G. K. (1983): Gill surface interaction model for trace-metal toxicity to fishes: role of complexation, pH, and water hardness. Environmental Science & Technology 17, 342–347.
- U.S. EPA (1988): Ambient Water Quality Criteria for Chloride. EPA 440/5-88-001.
- Hayashi, M., Rosenberry, D. O. (2002): Effects of ground water exchange on the hydrology and ecology of surface water. Ground Water 40, 309–316.
- Giesy, J. P., Kannan, K. (2001): Global distribution of perfluorooctane sulfonate in wildlife. Environmental Science & Technology 35, 1339–1342.
O revíri a toku
Poloha a dĺžka revíru, charakter toku, povodie, opis od organizácie a historické družicové snímkyKrajPrešovský kraj45
Revír Volianský potok má číslo 4-4071-4-1. Spoľahlivosť údajov o revíri je 45 zo 100.
Poloha, charakter a povodie revíru Volianský potok
Kde revír leží, aký je to typ vody, aké má povodie a čo o ňom píše organizácia
Poloha, výmera a ochrana prírody
- Lokalita
- Prešovský kraj
- Poloha na mape
- Približná poloha podľa vodnej plochy v OpenStreetMap. Presné miesto si over na mieste.
Historické snímky
Vývoj okolia a prírody od 2019 do 2025: ako sa menia brehy, vegetácia a krajina okolo vody. Snímky sa samy prepínajú, listovať môžeš aj ručne.



Ortofotomozaika SR © GKÚ Bratislava, NLC Zvolen. Rok a deň snímkovania závisia od polohy, jednotlivé ročníky sa preto môžu líšiť ročným obdobím aj počasím.
Spoľahlivosť údajov
Prevažne odhady
Čo je pri tomto revíri merané priamo pri vode, čo je podložené len čiastočne, čo je odhad z modelu a čo chýba. Čím vyššie číslo, tým viac sa dá oprieť o indexy na tejto stránke.
- odhadTeplota vodyOdhad z teploty vzduchu za posledné dni. Skutočná teplota sa môže líšiť o 1 až 3 °C.
- chýbaVodný stavPri revíri nie je vodomerná stanica.
- odhadPočasie a tlakPredpovedný model pre súradnice revíru, nie meranie na brehu.
- čiastočneChémia vodyHodnotenie kvality z najbližšieho miesta monitoringu SHMÚ.
- odhadRyby v revíriLen druhy typické pre tento typ vody, bez záznamu z revíru.
- čiastočnePravidlá a povolenkyZákon, vyhláška a zoznam revírov. Miestne výnimky si over v povolení.
- odhadPoloha revíruPoloha je približná, podľa opisu hraníc revíru.
Geológia a geofyzika
Horniny pod vodou, zlomy a pramene, radón a prirodzené žiarenie, magnetické pole, zemetrasenia, geotermálna energia, bane a ložiská, zosuvy
Horniny, zlomy, radón a geofyzikálne merania v okolí revíru Volianský potok.
Zem pod vodou: geológia, zlomy a radón
Podložie, tok a pramene na mape, hodnoty v mieste vody, geomagnetická aktivita a zemetrasenia. Je to informácia o prostredí; do skóre vstupujú len malé hypotézy označené stupňom istoty (zlomy a horniny, geomagnetická búrka).
Mapa podložia potrebuje zapnutý JavaScript.
Geologická mapa Slovenska 1 : 50 000: horniny pod povrchom, od naplavených štrkov a pieskov cez íly až po žuly a vápence. Farby podľa legendy ŠGÚDŠ, po kliknutí do mapy sa ukáže popis horniny v danom mieste.
Pre rybára: Štrkové lavice a kamenisté prahy dávajú čisté dno a biotop pre zubáča, ostrieža či mrenu. Ílovité a bahnité podložie drží potravu pre kapra a pleskáča. Vápence a dolomity dávajú tvrdšiu, na potravu bohatšiu vodu než žuly a kremence.
Radónové riziko podložia (nízke, stredné, vysoké). Vychádza z rádioaktivity hornín a z puklín. Mapa ukazuje podložie, nie radón vo vode.
Pre rybára: Radón je prírodný stopovač podzemnej vody. Podložie s vyšším radónovým rizikom (žuly, ruly, tektonické zlomy) býva miestom, kde puklinová voda vyteká na povrch. Väčšina Slovenska je „stredné“, preto je zaujímavé hlavne vysoké riziko.
nízke 36,7 %
stredné 63,0 %
vysoké 0,3 %
Ekvivalentný urán v povrchových horninách z leteckej gama spektrometrie (ppm). Od 4 ppm sa podložie radi označuje za zvýšené radónové riziko.
Pre rybára: Vysoký urán je znakom žúl, rúl a čiernych bridlíc, teda hornín, z ktorých sa do vody dostáva radón a rozpustené látky. Pre záber nemá priamy význam, pomáha čítať geológiu územia.
bez údajov
0 – 1
1 – 2
2 – 3
3 – 4
4 – 5
5 – 7
7 – 35
Dávkový príkon gama žiarenia vo vzduchu (nGy/h) z leteckého merania. Je to prirodzené pozadie podložia, nie znečistenie.
Pre rybára: Vyššie hodnoty majú horniny bohaté na urán, tórium a draslík (žuly, ruly, flyš s bridlicami). Je to doplnok k mape uránu; rybárovi hlavne ukazuje, kde sa mení podložie.
bez údajov
0 – 20
20 – 40
40 – 60
60 – 80
80 – 100
100 – 140
140 – 180
180 – 220
220 – 999
Anomálie magnetického poľa Zeme (ΔT, v nT) spôsobené horninami s magnetickými minerálmi, napríklad sopečnými horninami, bazaltmi či amfibolitmi.
Pre rybára: Ryby (najmä lososovité a úhory) vnímajú magnetické pole. Či miestne anomálie ovplyvňujú ich pohyb a záber, nie je preukázané; berie sa to ako hypotéza.
-1 217 – -1 000
-1 000 – -250
-250 – -200
-200 – -190
-190 – -180
-180 – -170
-170 – -160
-160 – -150
-150 – -140
-140 – -130
-130 – -120
-120 – -110
-110 – -100
-100 – -90
-90 – -80
-80 – -60
-60 – -40
-40 – -20
-20 – 0
0 – 10
10 – 20
20 – 30
30 – 40
40 – 50
50 – 70
70 – 100
100 – 150
150 – 200
200 – 250
250 – 300
300 – 400
400 – 500
500 – 600
600 – 700
700 – 800
800 – 900
900 – 1 000
1000 – 1 100
1100 – 1 130
Kliknutím alebo ťuknutím do mapy zistíte hodnotu v danom mieste.
Hodnoty v mieste vody
Hodnoty v mieste vodyRadónové riziko podložia, urán, tórium, draslík, gama žiarenie a magnetická anomália v jednom mieste pri vode (na mape označené bodom).Radónové riziko podložia
stredné
Bežné pre väčšinu Slovenska.
Urán (eU)
2,7ppm
bežný
Bežné pozadie hornín.
Tórium (eTh)
8,5ppm
okolo priemeru kôry
Prírodné pozadie hornín.
Draslík (K)
1,67%
pod priemerom kôry
Prírodné pozadie hornín.
Gama žiarenie
58nGy/h
okolo svetového priemeru
Prirodzené pozadie podložia.
Magnetická anomália (ΔT)
-35nT
pod priemerom okolia
Odchýlka magnetického poľa od priemeru okolia.
Hodnoty platia pre jedno miesto (na mape označené bodom), nie ako priemer celého toku alebo povodia. Radón je v podzemných vodách prirodzený stopovač; do mapy nie je zahrnutý radón vo vode, len riziko podložia.
Značka na ciferníku: priemer hornej zemskej kôry (urán 2,7 ppm, tórium 10,5 ppm, draslík 2,3 %; Rudnick a Gao 2003) a svetový priemer prirodzenej dávky vonku 59 nGy/h (UNSCEAR 2000). Ručička sa nevychyľuje do „dobra“ ani „zla“, len ukazuje, kde hodnota leží.
Zvýšený urán alebo radón je len údaj o hornine. Pre záber nemá preukázaný význam; pomáha čítať, z akého podložia voda pochádza.
Zlomy a pramene
Zlomy a prameneVzdialenosť k najbližšiemu tektonickému zlomu geologickej mapy a počet prameňov v okolí. Pozdĺž zlomov vyteká puklinová podzemná voda.Najbližší zlom
do 1 km
zlom v okolí
Tektonický zlom na geologickej mape.
zistený na povrchu
Pozdĺž zlomov a pri prameňoch vyteká z podložia puklinová podzemná voda. Býva v lete chladnejšia a v zime teplejšia než voda v toku, preto sa pri takých miestach podľa rybárskych skúseností ryby v extrémnom počasí zdržiavajú (letné a zimné ostrovčeky vhodnejšej teploty).
Čerstvá puklinová voda však môže mať málo kyslíka. Ide o skúsenosť rybárov, nie o meraný jav pri tomto revíre.
Zlomy sú z geologickej mapy 1 : 50 000. Pramene sú z hydrogeologickej mapy, ktorá pokrýva len niektoré regióny, takže nula neznamená, že tam pramene nie sú.
Geológia okolia: hornina, voda, sedimenty, vrty
Geológia a geochémia okolia vodyHornina pod vodou, zloženie vody a sedimentov podľa atlasov, rádioaktivita, geotermálny potenciál, vrty, staré banské diela, ložiská, záťaže, zosuvy a zlato v sedimentoch, z máp a registrov ŠGÚDŠ.Čiara je voda revíru, svetlý pás je pásmo 3 km, v ktorom sa hľadali vrty, banské diela a záťaže. Mapa ukazuje najbližšie objekty (najviac niekoľko desiatok z každého registra), nie všetky. Body zodpovedajú polohe v registri; plošné objekty sú vyznačené stredom.
Hornina pod vodou
Náplavy riek100 % čiary vody
Štrkové a piesčité dno a nivy; voda sa dopĺňa z podzemnej vody v náplavoch. Geologická mapa SR 1:50 000.
Teplo pod nohami
35°C v hĺbke 1 000 m
tepelný tok 65 mW/m²
V hĺbke 2 000 m okolo 65 °C (prírastok 30 °C na kilometer). Atlas geotermálnej energie SR.
Zlato v riečnom sedimente
0vzoriek so zlatom
8 rudných minerálov v sedimente
Vo vzorkách riečneho sedimentu do 1 km od vody sa zlato nenašlo. Vzorky nepokrývajú každý potok, preto to neznamená, že tu zlato nie je.
Geotermálna energia
90°C na ústí vrtu
2 geotermálne vrty do 10 km
Najteplejší: Lipany – L-1, výdatnosť 10,0 l/s, 4,3 km od vody.
Ložiská a rudné výskyty
10záznamov do 5 km
7 ložísk, 3 rudné výskyty
Registre Geofondu, metalogenetická mapa a mapa nerastných surovín.
Zosuvy a svahové deformácie
20plôch do 3 km
1 aktívnych
Zdokumentované zosuvy v registri Geofondu. Zosuv do toku môže zakaliť vodu a zmeniť dno.
Údaje sú z registrov, máp a atlasov Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra a hovoria o prostredí okolo vody. Blízkosť banského diela alebo záťaže neznamená, že voda je znečistená. Chémia vody a sedimentov je modelový odhad z interpolovaných máp Geochemického atlasu SR, nie aktuálny monitoring ani meranie v toku.
Podrobná geológia a geochémia celého toku: hornina pod vodou, zloženie vody, prvky v sedimentoch, radiácia, geotermálny potenciál, kovy, zlato v sedimente, banské diela, vrty s rozbormi.
Geomagnetická aktivita
Geomagnetická aktivita (Kp)Planetárny index Kp (0 až 9) meria rozkolísanie magnetického poľa Zeme. Od 5 ide o geomagnetickú búrku. Ukazuje sa posledných 48 hodín a predpoveď na 24 hodín.Najvyšší predpovedaný Kp v najbližších 24 hodinách: 3,7 (pokojné pole).
Kp (0 až 9) meria rozkolísanie magnetického poľa Zeme od slnečného vetra. Od 5 ide o geomagnetickú búrku. Ryby, najmä lososovité a úhory, magnetické pole vnímajú. Že by ich záber závisel od Kp, však nie je preukázané: ide o pozorovania rybárov a o hypotézy.
Údaj je rovnaký pre celé Slovensko. Do skóre aktivity vstupuje len pri silnej geomagnetickej búrke (hypotéza, −1 až −2 body).
Zemetrasenia v okolí
Zemetrasenia v okolíOtrasy zaznamenané v okruhu 150 km od vody za posledných 30 dní (katalóg GFZ GEOFON).Podľa rybárskych historiek ryby (najmä sumce a úhory) pred otrasmi nepokojne reagujú alebo prestanú brať. Spoľahlivo preukázané to nie je a pri slabých otrasoch ide o náhodu. Hlbšie otrasy z Karpát (napríklad v okolí Komárna a Dobrej Vody) ľudia zväčša vôbec nevnímajú.
Katalóg GEOFON je celosvetový, slabé otrasy v okolí Slovenska v ňom nemusia byť všetky. Nezapočítava sa do skóre aktivity.
Údaje: © ŠGÚDŠ (geologické, geofyzikálne a hydrogeologické mapy), NOAA SWPC (Kp-index), GFZ GEOFON (zemetrasenia). Súvislosť geomagnetického poľa, otrasov či radónu so záberom rýb nie je spoľahlivo preukázaná, preto sa do skóre aktivity nepočítajú. Postup je v Metodike.
Príroda a riziká pri vode
Zver, vtáky a rastliny v okolí vody, nebezpečné a invázne druhy, na čo si dať pozor
Zver, vtáky a rastliny pozorované v okolí revíru Volianský potok.
Zver, rastliny a riziká v okolí vodyZver a riziká pri vode (GBIF)Zver, vtáky, rastliny a riziká (medveď, kliešte, komáre, boľševník), ktoré ľudia v okolí vody zaznamenali. Nepatrí do skóre podmienok na love, je len na informáciu.
Druhy, ktoré sa v okolí vody pozorovali alebo zaznamenali. Zver, rastliny a riziká nevstupujú do skóre podmienok na love, sú len na informáciu. Názov druhu vedie na jeho stránku.
VtákKačica divá
O druhu
Najbežnejšia kačica, hniezdi pri takmer každej vode s brehovým porastom.
VtákVolavka popolavá
O druhu
Stojí v plytčinách a číha na drobné ryby. Dobre ju vidno pri brehoch rybníkov a pomalých tokov.
VtákVodnár potočný
O druhu
Malý vtáčik, ktorý sa potápa a behá po dne bystrín za lariev hmyzu. Hniezdi pri čistých horských potokoch.
ZverSalamandra škvrnitá
O druhu
Čierna so žltými škvrnami. Žije v listnatých lesoch pri čistých horských potokoch, larvy sa vyvíjajú v potoku.
ZverPodenky
O druhu
Hmyz s vodnými larvami. Dospelé jedince žijú len krátko a liahnu sa naraz v rojoch.
VtákRybárik riečny
O druhu
Malý vták, ktorý sa potápa za drobnými rybami. Hniezdi v strmých brehoch čistých tokov.
ZverVážky
O druhu
Dravý hmyz. Larvy žijú pod vodou niekoľko mesiacov až rokov, dospelé vážky lovia vo vzduchu nad vodou.
ZverBobor vodný
O druhu
Rastlinožravec, ktorý hrádzami a norami mení tok aj brehy. Je chránený. Vytvára plytčiny a tôňe, na ktorých sa darí rybám aj hmyzu.
ZverRopucha obyčajná
O druhu
Najväčšia domáca ropucha. Na jar sa sťahuje k vode, kde sa rozmnožuje.
ZverUžovka obojková
O druhu
Neškodný had s dvoma žltými škvrnami na zátylku. Výborne pláva a loví žaby, ryby a mloky.
ZverVydra riečna
O druhu
Loví ryby, raky a žaby. Je prísne chránená a jej výskyt sa považuje za znak pomerne čistej vody s dostatkom rýb.
ZverKorytnačka pásikavá
O druhu
Nepôvodná korytnačka z Ameriky, ktorá sa do prírody dostala z domácich chovov. V Európe je invázna.
Invázna rastlinaPohánkovec japonský
O druhu
Invázna bylina z východnej Ázie, ktorá vytvára husté porasty vysoké až tri metre.
RastlinaJelša lepkavá
O druhu
Strom brehových porastov, ktorého korene siahajú pod vodnú hladinu.
Invázna rastlinaNetýkavka žliazkatá
O druhu
Invázna rastlina z Himalájí, vysoká až dva metre, s ružovými kvetmi. Zarastá brehy tokov.
RastlinaTrstina obyčajná
O druhu
Vysoká tráva, ktorá tvorí rozsiahle trstinové porasty pri rybníkoch a na brehoch.
Rastlina
RastlinaŽaburinka menšia
O druhu
Drobná plávajúca rastlina, ktorá môže pokryť celú hladinu stojatej vody.
RizikoMedveď hnedý
Ako sa chrániť
Žije v horských lesoch severného a stredného Slovenska. Pri vode loví ryby a pije.
Ako sa chrániť: V horských revíroch sa pohybuj hlučne, nenechávaj pri stane ryby, vnútornosti ani zvyšky návnad a jedlo ukladaj mimo spacieho miesta. Ak medveďa uvidíš, nebehaj, pokojne sa prehováraj a pomaly ustupuj. Nikdy sa nepribližuj k mláďatám.
RizikoVretenica severná
Ako sa chrániť
Jedovatý had, ktorý sa vyhrieva na kamenistých svahoch, v mokradiach a na lesných okrajoch pri vode.
Ako sa chrániť: Je plachá a uštipne len pri ohrození. Pri kamenitých brehoch nešmátraj rukou medzi kamene a maj pevnú obuv. Po uštipnutí zostaň v pokoji, nehýb postihnutou končatinou a volaj 112.
RizikoKomáre
Ako sa chrániť
Množia sa v stojatej vode, preto sú najhoršie pri nádržiach, mŕtvych ramenách a lužných lesoch, najmä pri západe slnka.
Ako sa chrániť: Pri večernom a nočnom love maj dlhý rukáv, repelent a sieťku. Rozvoj komárov zrýchľuje teplo a vlhko po dažďoch.
RizikoDiviak lesný
Ako sa chrániť
Chodí k vode na kaľ a na pitie, hlavne za súmraku a v noci.
Ako sa chrániť: Bachyňa s mladými vie byť agresívna. Zachovaj odstup, nenoc na zvernom prechode a nenechávaj pri vode zvyšky jedla.
RizikoVlk dravý
Ako sa chrániť
Plachá šelma lesov. K vode chodí v noci a za súmraku.
Ako sa chrániť: Útoky na ľudí sú veľmi vzácne. Udržuj poriadok v tábore, nekŕm zver a psa maj na vôdzke.
RizikoKliešť obyčajný
Ako sa chrániť
Prenáša kliešťovú encefalitídu a lymskú boreliózu. Čaká vo vysokej tráve a v poraste pri brehoch.
Ako sa chrániť: Od jari do jesene sa po love skontroluj, použi repelent a dlhé nohavice do ponožiek. Kliešťa čo najskôr odstráň pinzetou. Proti encefalitíde existuje očkovanie.
RizikoOvady
Ako sa chrániť
Veľké bodavé muchy. Najaktívnejšie sú za horúcich bezvetrných dní pri vode a na lúkach.
Ako sa chrániť: Bolestivo bodajú, najmä v lete v poludňajších hodinách. Pomáha svetlé oblečenie s dlhým rukávom a repelent.
Zver, rastliny a riziká: záznamy pochádzajú z pozorovaní a odrážajú aj to, kde sa pozorovatelia pohybujú, nie sú to merania hustoty ani istota stretnutia. Platia pre okolie okolo 35 × 55 km.
Zdroje fotografií
- Kačica divá: Foto: This picture was realized by Richard Bartz by using a Canon EF 70-300mm f/4-5.6 IS USM…, CC BY-SA 2.5, Wikimedia Commons
- Volavka popolavá: Foto: Giacomo Cimino (foto.giacomocimino.workers.dev · @giacomociminoph), CC BY-SA 4.0, Wikimedia Commons
- Vodnár potočný: Foto: Mark Medcalf, CC BY 2.0, Wikimedia Commons
- Salamandra škvrnitá: Foto: Didier Descouens, CC BY-SA 4.0, Wikimedia Commons
- Podenky: Foto: Richard Bartz, Munich aka Makro Freak Image:MFB.jpg, CC BY-SA 2.5, Wikimedia Commons
- Rybárik riečny: Foto: Tony Wood, CC BY 2.0, Wikimedia Commons
- Vážky: Foto: Paul Balfe, CC BY 2.0, Wikimedia Commons
- Bobor vodný: Foto: Per Harald Olsen, CC BY-SA 3.0, Wikimedia Commons
- Ropucha obyčajná: Foto: Tythatguy1312, CC BY-SA 4.0, Wikimedia Commons
- Užovka obojková: Foto: Charles J. Sharp, CC BY-SA 4.0, Wikimedia Commons
- Vydra riečna: Foto: Bernard Landgraf, CC BY-SA 3.0, Wikimedia Commons
- Korytnačka pásikavá: Foto: Happyswissman, CC BY 3.0, Wikimedia Commons
- Pohánkovec japonský: Foto: W.carter, CC0, Wikimedia Commons
- Jelša lepkavá: Foto: AnRo0002, CC0, Wikimedia Commons
- Netýkavka žliazkatá: Foto: H. Zell, CC BY-SA 3.0, Wikimedia Commons
- Trstina obyčajná: Foto: W.carter, CC0, Wikimedia Commons
- Pálka širokolistá: Foto: Peter O'Connor aka anemoneprojectors from Stevenage, United Kingdom, CC BY-SA 2.0, Wikimedia Commons
- Žaburinka menšia: Foto: autor neuvedený, CC BY-SA 3.0, Wikimedia Commons
- Medveď hnedý: Foto: Yathin S Krishnappa, CC BY-SA 3.0, Wikimedia Commons
- Vretenica severná: Foto: Charles J. Sharp, CC BY-SA 4.0, Wikimedia Commons
- Komáre: Foto: Katja Schulz from Washington, D. C., USA, CC BY 2.0, Wikimedia Commons
- Diviak lesný: Foto: Valentin Panzirsch, CC BY-SA 3.0 at, Wikimedia Commons
- Vlk dravý: Foto: User:Mas3cf, CC BY-SA 4.0, Wikimedia Commons
- Kliešť obyčajný: Foto: W.alter, CC BY-SA 4.0, Wikimedia Commons
- Ovady: Foto: Bruce Marlin, CC BY-SA 2.5, Wikimedia Commons
Ďalšie revíry v okolí
Revíry na tom istom toku a najbližšie revíry v povodíRevíry6
Najbližšie revíry v okolí revíru Volianský potok: 6.
Ďalšie revíry v okolí revíru Volianský potok
Najbližšie revíry v tom istom povodí
4-2572-1-4KaprovýŠtrkovisko Rožkovany č. 3
Prešovský kraj
4-0420-4-1Lososový – pstruhovýDubovický potok
Sabinov, Prešovský kraj
4-2920-4-1Lososový – pstruhovýTorysa č. 4
Sabinov, Prešovský kraj
4-1400-4-1Lososový – pstruhovýĽutinka č.1
Sabinov, Prešovský kraj
4-1390-4-1Lososový – pstruhovýLúčanský potok
Spišská Nová Ves, Košický kraj
4-1410-4-1Lososový – pstruhovýMalá Svinka
Prešov, Prešovský kraj



