Metodika a zdroje údajov
Odkiaľ údaje na portáli pochádzajú. Sú orientačné; záväzné sú rybársky poriadok, povolenie a pokyny miestnej organizácie SRZ. Portál prevádzkuje Rybárstvo.sk.
Odkiaľ údaje pochádzajú
| Údaj | Zdroj | Aktualizácia |
|---|---|---|
| Revíry, toky, kódy, dĺžky a opis revírov | Dataset Rybárske revíry, data.slovensko.sk (CC BY 4.0) | podľa vydania datasetu, 1 445 revírov |
| Revíry na vodných plochách, ich výmera a zvýšené lovné miery | Zväzové rybárske poriadky SRZ 2026, srzrada.sk | podľa vydania poriadkov |
| Miestne organizácie SRZ, sídla a kontakty | Slovenský rybársky zväz, srzrada.sk | posledné načítanie: 4. 11. 2026 |
| Poloha revírov bez súradníc | OpenStreetMap © prispievatelia (ODbL) a ďalšie verejné zdroje; poloha je orientačná a označená ako približná | posledné doplnenie: 6. 11. 2026 |
| Čiary tokov na mape | Geometria datasetu revírov, prípadne OpenStreetMap © prispievatelia (ODbL) | posledný import: 4. 11. 2026 |
| Vodné stavy a teplota vody | SHMÚ, stanice na tokoch | posledná aktualizácia: 7. 11. 2026 |
| Počasie, tlak, vietor a modelový prietok | Open-Meteo (CC BY 4.0) | pri zobrazení stránky |
| Zaústenia, čistiarne odpadových vôd a rizikové miesta | Výskumný ústav vodného hospodárstva, INSPIRE na data.slovensko.sk (CC BY 4.0) | posledný import: 5. 11. 2026 |
| Jazy, rybárske miesta, pláže, kempy a miesta pri vode | OpenStreetMap © prispievatelia (ODbL) | posledný import: 5. 11. 2026 |
| Výškový profil tokov a nádrží | Digitálny model terénu (Copernicus DEM, EU-DEM) | posledný výpočet: 6. 11. 2026 |
| Letecké snímky (aj staršie ročníky) | Ortofotomozaika SR © Geodetický a kartografický ústav Bratislava (CC BY 4.0) | posledné vytvorenie: 6. 11. 2026 |
| 3D reliéf revírov a tokov | Digitálny model reliéfu DMR 5.0 (výšky aj tieňovaný reliéf) © Geodetický a kartografický ústav Bratislava (CC BY 4.0); záloha AWS Terrain Tiles (SRTM, Copernicus EU-DEM a ďalšie otvorené zdroje) | posledné vytvorenie: 6. 11. 2026 |
| Družicové údaje vôd a tokov (čírosť, chlorofyl, zarastenie, plocha hladiny, ľad) | Copernicus Sentinel-2 a Sentinel-1 (ESA, Európska únia), spracované cez Copernicus Data Space Ecosystem; tvar vodnej plochy z OpenStreetMap © prispievatelia (ODbL) | posledný beh: 7. 11. 2026, údaje sa obnovujú každých 6 dní |
| Chemické rozbory vody (kyslík, pH, dusičnany, fosfor, vodivosť) | Európska environmentálna agentúra (Waterbase) a GEMStat, slovenské monitorovacie stanice | posledný beh: 5. 11. 2026 |
| Znečistenie vody: miesta, ktoré nesplnili normu, a stanice podzemných vôd | SHMÚ, Kvalita povrchových vôd (ročenky 2022 až 2025) a Kvalita podzemných vôd (roky 2017 až 2025) | posledný beh: 6. 11. 2026 |
| Podzemná voda: namerané hodnoty (dusičnany, kovy, pesticídy, železo, teplota a ďalšie) | SHMÚ, Výsledky monitorovania kvality podzemnej vody | posledný beh: 6. 11. 2026 |
| Čistiarne odpadových vôd pri revíroch | Register čistiarní (VÚVH, EEA), podľa smernice 91/271/EHS | posledný beh: 6. 11. 2026 |
| Hĺbka a objem nádrží, veľkosť povodia a priemerný prietok tokov | HydroSHEDS (HydroLAKES, HydroRIVERS), WWF | posledný beh: 5. 11. 2026 |
| Ryby v okolí vody | GBIF (záznamy o výskyte) a FishBase (druhové údaje) | posledný beh: zatiaľ nebolo |
| Vodný hmyz podľa mesiacov | iNaturalist, pozorovania prispievateľov | posledný beh: 5. 11. 2026 |
| Zver, vtáky a riziká pri vode | GBIF (záznamy o výskyte) | posledný beh: 6. 11. 2026 |
| Dno a podložie, pramene a vývery | Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, geologické mapy | posledný beh: 5. 11. 2026 |
| Geológia, zlomy, radónové riziko, rádioaktivita a magnetika na mape a v kartách | Štátny geologický ústav Dionýza Štúra (geologická a geofyzikálne mapy); mapové dlaždice sa ukladajú na tomto serveri | posledný beh: 6. 11. 2026, dlaždice: 7. 11. 2026 |
| Geomagnetická aktivita (Kp-index) | NOAA Space Weather Prediction Center | posledný beh: 7. 11. 2026 |
| Zemetrasenia v okolí | GFZ GEOFON | posledný beh: 7. 11. 2026 |
| Fotografie rýb, zveri a hmyzu | Wikimedia Commons a Openverse, autor a licencia sú uvedené pri fotografiách | posledný beh: 6. 11. 2026 |
| Novinky z organizácií | RSS kanály webov MO SRZ a srzrada.sk (odkaz na pôvodný článok) | každú hodinu, zdroje s novinkami: 19 |
| Index aktivity rýb, rebríček podmienok, Mesiac, solunárne obdobia a východ slnka | Vlastný výpočet portálu z údajov Open-Meteo, SHMÚ a z ďalších zdrojov uvedených v tejto tabuľke | pri zobrazení stránky; rebríček: 7. 11. 2026 |
| Úlovky, profily rybárov a obľúbené revíry | Rybári na portáli | priebežne |
Ako sa počíta skóre „Podmienky na love“
Skóre (0 až 100) je odhad, ako priaznivé sú teraz podmienky na lov. Nie je to predpoveď záberov. Základ určuje teplota vody (inak pre pstruhové a lipňové, inak pre kaprové a ostatné vody), na ňu sa pripočítavajú malé úpravy. Každý faktor má v rozbore skóre uvedenú istotu a zdroj. Váha faktora zodpovedá tomu, ako dobre je podložený: čo štúdie nepotvrdili, má malú váhu a je tak aj označené.
- Preukázané Fyzikálny zákon alebo viaceré štúdie na rybách.
- Čiastočne podložené Aspoň jedna štúdia; účinok býva malý alebo sa týka príbuznej situácie.
- Prax rybárov Skúsenosť rybárov, ktorú štúdie nepotvrdili alebo ju nikto nemeral. Váha je malá.
- Hypotéza Predbežné alebo protichodné poznatky. Váha je malá, súčet hypotéz je ohraničený a dá sa vypnúť.
- Bezpečnosť Pravidlo bezpečnosti a pohodlia pri love, nie odhad aktivity rýb.
| Faktor | Istota | Body | Čo o tom vieme |
|---|---|---|---|
| Voda a teplota | |||
| Teplota vody | Preukázané | základ 4 až 88 bodov | Základ skóre. Ryby sú studenokrvné, teplota vody určuje rýchlosť ich metabolizmu a príjem potravy. Pstruh a lipeň majú maximum v chladnej vode (okolo 12 až 15 °C) a nad približne 20 °C sa blížia k hornej hranici tolerancie (Elliott a Elliott 2010). Kapor žerie najviac okolo 24 °C (Oyugi a kol. 2012). Krivky pre ostatné druhy sú náš odhad. Zdroje: Elliott a Elliott 2010; Oyugi a kol. 2012; Stoner 2004 |
| Teplota vody pre miestne druhy | Čiastočne podložené | −4 až +4 | Teplotné nároky druhov (FishBase, pre lososovité Elliott a Elliott 2010) porovnávame s teplotou vody pri druhoch, ktoré sa v okolí vody zistili (GBIF). Zistený druh v okolí nemusí žiť práve v tejto vode, preto len čiastočne podložené. Zdroje: Elliott a Elliott 2010 |
| Svetlo a denná doba | |||
| Oblačnosť a svetlo | Čiastočne podložené | −3 až +3 | Nižšie slnečné žiarenie zvyšovalo úspešnosť lovu zubáča a muskellungea (Shaw a kol. 2021) a svetlo mení potravné správanie rýb (Stoner 2004). Účinok je malý. Zdroje: Shaw a kol. 2021; Stoner 2004 |
| Svetlo pri východe a západe slnka | Čiastočne podložené | +6 | Úsvit a súmrak zvyšovali úspešnosť lovu (Shaw a kol. 2021); mnohé druhy sú v tomto čase aktívnejšie pri hľadaní potravy (Stoner 2004). Zdroje: Shaw a kol. 2021; Stoner 2004 |
| Mesiac a solunárne obdobia | Hypotéza | 0 až +2 | Solunárne tabuľky v štúdii zo 361 výjazdov na pstruhové vody v Utahu záber nepredpovedali (Quigley a kol. 2023). Poloha a fáza Mesiaca mali pri zubáčovi a muskellungeovi len malý kladný vplyv (Shaw a kol. 2021). Dôkazy sú protichodné, preto najviac ±2 body. Zdroje: Quigley a kol. 2023; Shaw a kol. 2021 |
| Počasie | |||
| Zmena tlaku vzduchu | Prax rybárov | −3 až +2 | Rybári pripisujú záberom pokles tlaku pred frontom. Štúdie na sladkovodných rybách to nepotvrdili: tlak záber nevysvetľoval ani v jazere vo Wisconsine (Shaw a kol. 2021), ani v laboratórnom pokuse s ostriežom žltým (VanderWeyst). U hlaváča čiernoústeho sa vplyv na plávanie našiel len pri 10 až 24 °C a na piatich jedincoch (Zamorov a kol. 2018); reakcia na pokles tlaku je zdokumentovaná u morských žralokov (Heupel a kol. 2003). Váha je preto malá, najviac ±3 body. Zdroje: Shaw a kol. 2021; Quigley a kol. 2023; VanderWeyst; Zamorov a kol. 2018; Heupel a kol. 2003 |
| Výška tlaku vzduchu | Prax rybárov | −2 až +1 | Rovnaká situácia ako pri zmene tlaku: rybárska prax, štúdie vplyv absolútneho tlaku nepotvrdili. Váha je najviac ±2 body. Zdroje: Shaw a kol. 2021; Quigley a kol. 2023 |
| Vietor | Prax rybárov | −12 až +1 | Rýchlosť vetra v štúdii úlovky neovplyvnila (Shaw a kol. 2021). Silný vietor však sťažuje hádzanie a rozoznanie záberu, preto ho hodnotíme ako praktickú prekážku, nie ako vplyv na ryby. Zdroje: Shaw a kol. 2021 |
| Zrážky | Prax rybárov | −14 až +2 | Slabý dážď je rybárska skúsenosť bez štúdie. Silný dážď zakaľuje vodu a kratšia dohľadnosť znižuje úspešnosť lovu zrakom (Sweka a Hartman 2001). Búrka je pravidlo bezpečnosti. Zdroje: Sweka a Hartman 2001 |
| Vodný stav a zákal | |||
| Vodný stav | Prax rybárov | −8 až +3 | Stúpajúca a klesajúca voda mení prúd a zákal; prúd mení úlovnosť až desaťnásobne (Stoner 2004), zákal zhoršuje lov zrakom (Sweka a Hartman 2001). Konkrétne body za stúpanie a klesanie vychádzajú z rybárskej praxe. Zdroje: Stoner 2004; Sweka a Hartman 2001 |
| Zákal po dažďoch | Čiastočne podložené | −4 až 0 | S rastúcim zákalom sa pstruhovi potôčnemu skracovala reakčná vzdialenosť aj úspešnosť lovu (Sweka a Hartman 2001). Zákal po daždi odhadujeme nepriamo z úhrnu zrážok za 24 hodín. Zdroje: Sweka a Hartman 2001 |
| Čírosť z družice | Čiastočne podložené | −6 až +1 | Hodnota zákalu z družice sa premieta do skóre cez rovnaký mechanizmus ako zákal po dažďoch: čím zakalenejšia voda, tým kratšia dohľadnosť (Sweka a Hartman 2001). Mierne zakalená voda ako výhoda je rybárska skúsenosť. Zdroje: Sweka a Hartman 2001 |
| Hladina z družice | Prax rybárov | −2 až 0 | Výrazne znížená hladina odkrýva brehy a ryby sa sťahujú do hĺbky. Rybárska prax. |
| Kvalita vody | |||
| Chlorofyl z družice | Čiastočne podložené | −6 až 0 | Otepľovanie podporuje kvitnutie siníc a rozklad kvetu spotrebúva kyslík (Paerl a Huisman 2008). Zdroje: Paerl a Huisman 2008 |
| Rozpustený kyslík | Preukázané | −11 až +3 | Kyslík je pre ryby limitujúci a teplejšia voda ho fyzikálne obsahuje menej (Benson a Krause 1984). Prehľad nárokov vodných živočíchov na kyslík je v Davis (1975); konkrétne hranice 5, 7 a 9 mg/l sú naše zjednodušenie. Zdroje: Davis 1975; Benson a Krause 1984 |
| Živiny vo vode | Čiastočne podložené | −4 až +2 | Produkcia rýb súvisí s primárnou produkciou vody (Downing a kol. 1990) a v českých revíroch rástla početnosť ostrieža s produktivitou ekosystému (Lyach a Remr 2019). Príliš veľa živín však v lete vedie ku kvitnutiu rias a výkyvom kyslíka (Paerl a Huisman 2008). Zdroje: Downing a kol. 1990; Lyach a Remr 2019; Paerl a Huisman 2008 |
| Kyslosť vody | Prax rybárov | −5 až 0 | Mimo bežného rozsahu pH sú ryby stresované. Konkrétne hranice v skóre sú naše zjednodušenie a nemáme k nim overený zdroj. |
| Amónne ióny vo vode (EEA) | Čiastočne podložené | −2 až 0 | Časť amónnych iónov sa podľa pH a teploty mení na amoniak, ktorý poškodzuje žiabre (Emerson a kol. 1975). Zrušená smernica 2006/44/ES uvádzala ako vodítko veľmi nízke hodnoty (pre lososovité vody 0,04 mg/l, pre kaprovité 0,2 mg/l amónnych iónov). Naše hranice sú miernejšie (nad 0,6 mg N/l pri kaprovitých a ostatných vodách, nad 0,2 mg N/l pri pstruhových a lipňových), lebo ide o ročný priemer z blízkej stanice, nie o hodnotu na mieste lovu. Zdroje: Emerson a kol. 1975; Smernica 2006/44/ES |
| Kvalita povrchovej vody (SHMÚ) | Prax rybárov | −5 až 0 | Najbližšie miesto monitoringu SHMÚ na tom istom toku: nesplnené normy kvality vody za roky 2022 až 2025 (novšie roky majú väčšiu váhu). Nedostatok kyslíka a organické znečistenie ryby priamo oslabujú (Davis 1975), amónne ióny a dusitany sú toxické, živiny podporujú riasy. Presná miera, o koľko nesplnená norma zníži záber, nie je overená, preto ide o rybársku prax a opatrnosť. Zhoršenie je najviac o 5 bodov a len znižuje: čo SHMÚ neuvádza, nie je dôkazom čistoty. Benzo(a)pyrén a ďalšie PAU sa do skóre nepočítajú, lebo ich extrémne nízku normu prekračuje väčšina tokov. Zdroje: SHMÚ, povrchové vody; NV SR č. 269/2010; Davis 1975 |
| Podzemná voda v okolí (SHMÚ) | Hypotéza | −2 až 0 (len bez meraní) | Náhrada za namerané hodnoty: používa sa len tam, kde zo staníc do 10 km nemáme stiahnuté merania. Podiel staníc, ktoré v poslednom roku prekračujú normy pre látky z ľudskej činnosti (dusičnany, pesticídy, PFAS, rozpúšťadlá, PAU). Ide o plošné znečistenie okolia, k vode v revíre má len nepriamy vzťah, preto hypotéza s váhou najviac −2 body. Zdroje: SHMÚ, podzemné vody; NV SR č. 269/2010 |
| Čistiarne odpadových vôd pri revíre | Prax rybárov | −2 až 0 | Čistiareň do 2 km od revíru, ktorá nespĺňa požiadavky smernice 91/271/EHS alebo je preťažená nad 100 % kapacity. Čistiareň nemusí ležať nad revírom, preto je váha len −1 až −2 body. Zdroje: Smernica 91/271/EHS |
| Dusík v podzemnej vode (SHMÚ) | Čiastočne podložené | −3 až 0 | Podzemná voda sa do tokov dostáva ako základný odtok. Typická hodnota dusičnanov zo staníc do 10 km (od 25 mg/l mierne, od 50 mg/l, čo je pitná norma, výrazne) ukazuje, koľko dusíka voda prináša: živí riasy a prispieva k nočným prepadom kyslíka (Camargo a kol. 2005). Dusitany a amónne ióny nad normou na niektorej stanici pridávajú jeden bod, lebo dusitany sú pre ryby jedovaté (Lewis a Morris 1986); v hlbokej podzemnej vode môžu byť aj prirodzené, preto len jeden bod. Úprava sa násobí spoľahlivosťou údajov. Zdroje: SHMÚ, podzemné vody; Camargo a kol. 2005; Lewis a Morris 1986 |
| Škodlivé látky v podzemnej vode (SHMÚ) | Čiastočne podložené | −2 až 0 | Kovy a polokovy, pesticídy, PFAS a chlórované rozpúšťadlá nad normou na staniciach do 10 km. Normy sú pitné a prísnejšie než hranice škodlivé pre ryby, preto je zníženie malé: jeden bod pri jednej či dvoch skupinách látok, dva body pri troch skupinách alebo pri hodnote aspoň päťnásobne nad normou. Kovy sú pre ryby jedovaté, v mäkkej vode viac (Pagenkopf 1983), PFAS sa hromadia v tkanivách (Giesy a Kannan 2001); kovy môžu byť aj z hornín. PAU sa nepočítajú. Úprava sa násobí spoľahlivosťou údajov. Zdroje: SHMÚ, podzemné vody; Pagenkopf 1983; Giesy a Kannan 2001 |
| Železo v podzemnej vode (SHMÚ) | Čiastočne podložené | −1 až 0 | Rozpustené železo sa po vyústení podzemnej vody na vzduch vyzráža a zalepuje žiabre, štrk s ikrami a úkryty bezstavovcov (Vuori 1995). Počíta sa pri typickej hodnote aspoň 1 mg/l (päťnásobok normy), úprava −1 sa násobí spoľahlivosťou údajov. Zdroje: SHMÚ, podzemné vody; Vuori 1995 |
| Chloridy v podzemnej vode (SHMÚ) | Čiastočne podložené | −1 až 0 | Chloridy pochádzajú aj zo soli na cestách, z hnojív a z odpadu. Americká agentúra EPA (1988) určila pre dlhodobú ochranu vodných živočíchov 230 mg/l; pri typickej hodnote v okolí nad touto hranicou sa pridáva −1 (násobí sa spoľahlivosťou údajov). Sírany a vodivosť sa nepočítajú, lebo sú často prirodzené. Zdroje: SHMÚ, podzemné vody; EPA 1988 |
| Studená podzemná voda (SHMÚ) | Hypotéza | 0 až +1 | Podzemná voda má stálu teplotu a môže v lete tok ochladzovať; chladné útočisko využívajú lososovité (Torgersen a kol. 1999, Hayashi a Rosenberry 2002). Pri pstruhových a lipňových vodách v období jún až september sa pridáva +1, ak je typická teplota podzemnej vody v okolí do 10 °C a dusičnany sú pod 25 mg/l. Že tento revír ochladzuje práve konkrétny prameň, nevieme, preto hypotéza. Zdroje: SHMÚ, podzemné vody; Torgersen a kol. 1999; Hayashi a Rosenberry 2002 |
| Prostredie a potrava | |||
| Zarastenie z družice | Prax rybárov | −4 až 0 | Zarastená hladina sťažuje hádzanie a vyťahovanie nástrahy. Je to praktická prekážka, nie vplyv na ryby. |
| Hĺbka nádrže | Prax rybárov | −3 až +2 | Plytké nádrže sa v lete rýchlejšie prehrievajú a v zime vymŕzajú. Je to fyzikálna úvaha, nie meraná závislosť úlovkov. |
| Veľkosť toku | Prax rybárov | −2 až +1 | Malé potoky sa pri horúčavách rýchlo prehrievajú a presychajú, veľké rieky sú stabilnejšie. Rybárska prax a fyzikálna úvaha. |
| Dno podľa geológie | Hypotéza | −1 až +1 | Produkcia pstruha je vyššia vo vápencových tvrdých vodách (Almodóvar a kol. 2006), ale v írskych tokoch geológia hustotu pstruhov nezmenila a rozhodovala štruktúra koryta (Lehane a kol. 2004). Dôkazy sa rozchádzajú, váha je malá. Zdroje: Almodóvar a kol. 2006; Lehane a kol. 2004 |
| Invázne druhy v okolí | Prax rybárov | −2 až −1 | Invázne druhy vytláčajú pôvodné ryby. Zníženie skóre je len malé. |
| Rojenie vodného hmyzu | Prax rybárov | 0 až +3 | Rybári lovia „podľa hmyzu“ (suchá a mokrá muška). Meraná závislosť úlovkov od rojenia nie je v našich zdrojoch doložená. |
| Zatienenie brehov | Čiastočne podložené | −2 až +3 | Zatienenie brehov znižuje letnú teplotu vody: 20 až 40 % tieňa stačilo udržať teploty pod smrteľnou hranicou pre pstruha a okolo 80 % v optimálnom pásme rastu (Broadmeadow a kol. 2011). Platí pre tečúce vody v lete. Zdroje: Broadmeadow a kol. 2011; Torgersen a kol. 1999 |
| Zem pod vodou a vesmír | |||
| Horniny v povodí | Hypotéza | −1 až +1 | Vápencové povodie dáva tvrdšiu, produktívnejšiu vodu, kyslé kryštalické horniny mäkkú a chudobnú (Almodóvar a kol. 2006). Írska štúdia (Lehane a kol. 2004) však vplyv geológie na pstruhy nepotvrdila. Preto najviac ±1 bod. Zdroje: Almodóvar a kol. 2006; Lehane a kol. 2004 |
| Podzemná voda (zlomy, radón) | Hypotéza | 0 až +2 | Chladná podzemná voda je v lete útočiskom lososovitých (Torgersen a kol. 1999). Že by to platilo práve pri zlomoch alebo radónovom riziku, nie je overené (Pander a kol. 2023 to uvádzajú len ako predpoklad). Radón je stopovač podzemnej vody (Adyasari a kol. 2023), ale naše údaje sú riziko podložia, nie meranie vo vode. Zdroje: Torgersen a kol. 1999; Pander a kol. 2023; Adyasari a kol. 2023 |
| Geomagnetická aktivita (Kp) | Hypotéza | −2 až 0 | V laboratórnom pokuse s 12 danio pruhovanými bola pri geomagnetickej poruche plávacia rýchlosť nižšia (Krylov 2021). Prenos na voľné ryby a na záber nie je overený. Zdroje: Krylov 2021 |
| Zemetrasenia v okolí | Hypotéza | 0 (len sa zobrazí) | Prehľad správania zvierat pred zemetraseniami uzatvára, že dôkazy sú slabé a väčšinou ide o príbehy (Woith a kol. 2018). Do skóre sa nezapočítavajú (0 bodov), len ich ukazujeme. Zdroje: Woith a kol. 2018 |
| Bezpečnosť | |||
| Nárazy vetra | Bezpečnosť | −6 | Silné nárazy ohrozujú bezpečnosť na brehu aj na člne. |
| Ľad na hladine | Bezpečnosť | −30 až 0 | Pri ľade lov z brehu prakticky nejde a vstup na ľad je nebezpečný. |
Spoľahlivosť údajov. Úpravy z meraní vo vode sa násobia spoľahlivosťou, aby údaj z ďalekej alebo starej stanice nemal rovnakú váhu ako meranie priamo pri vode. Rozbor stanice EEA starší než 10 rokov má váhu 0,5 a stanica 15 až 30 km od vody 0,75 (ďalej než 30 km 0,5). Podzemná voda SHMÚ: najbližšia stanica do 3 km váha 1, do 6 km 0,85, ďalej 0,7; tri a viac staníc 1, dve 0,9, jedna 0,75; údaj starý najviac dva roky 1, tri až päť rokov 0,8, starší 0,6. Povrchová voda SHMÚ: približná poloha miesta 0,6 a miesto ďalej než 10 km 0,7. Výsledok sa zaokrúhli na celé body.
Stropy. Úpravy za znečistenie sa sčítajú najviac do −8 bodov, všetky úpravy z verejných zdrojov najviac do −14 a +12 bodov a súčet hypotéz je ohraničený na ±4. Počasie tak vždy ostáva hlavným vstupom.
Čo sa v portáli ukazuje, ale do skóre sa nepočíta. Údaje, ktoré by skóre skôr skreslili, než spresnili, ukazujeme len ako informáciu:
| Údaj | Kde ho vidno | Prečo sa nepočíta |
|---|---|---|
| Zver a riziká pri vode (GBIF) | rozbor revíru, časť Zver a riziká pri vode | Záznamy pozorovateľov ukazujú skôr to, kde sa pozorovatelia pohybujú, než koľko zvery je. Zver navyše záber rýb neovplyvňuje: ide o bezpečnosť, preto je to upozornenie. |
| PAU (benzo(a)pyrén a podobné látky) | podzemná voda, znečistenie vody | Norma 0,01 µg/l je určená pre pitnú vodu a je extrémne prísna. Prekračuje ju väčšina tokov, takže by revíry nerozlišovala, a také množstvá ryby priamo neoslabia. |
| Sírany, vodivosť, mangán a tvrdosť podzemnej vody | dlaždice podzemnej vody pri revíre | Závisia od hornín, nie od znečistenia, a vzťah k záberom nie je doložený. Pri tvrdosti a mangáne ukazujeme výklad, ako pôsobia na ryby. |
| pH a kyslík podzemnej vody | dlaždice podzemnej vody pri revíre | Hlbšia podzemná voda má málo kyslíka a pH prirodzene kolíše; voda sa dokysličí až po vyvierení. V skóre sa počíta kyslík a pH priamo vo vode zo stanice EEA. |
| Vodivosť vody (EEA) | kvalita vody pri revíre | Závisí od hornín a sama o sebe nehovorí o škodlivosti pre ryby. |
| Teplota podzemnej vody mimo leta a pri kaprovitých vodách | dlaždice podzemnej vody pri revíre | Chladné útočisko z podzemnej vody je dôležité len pre lososovité ryby a hlavne v lete (jún až september). Inokedy sa len zobrazuje. |
| Zemetrasenia v okolí | zem pod vodou | Dôkazy, že ryby alebo iné zvieratá zemetrasenie predvídajú, sú slabé (Woith a kol. 2018). |
Čo to znamená v praxi. Najviac skóre ovplyvňuje teplota vody, potom svetlo (úsvit, súmrak, oblačnosť), zákal a kyslík. Zmena tlaku, vietor a Mesiac, ktorým rybári tradične veria, majú v skóre malú váhu, pretože štúdie na sladkovodných rybách ich vplyv nepotvrdili alebo sa rozchádzajú. Silný vietor, búrka a ľad znižujú skóre z dôvodu bezpečnosti a pohodlia, nie preto, že by ryby neboli aktívne.
Čo nevieme. Väčšina štúdií je z cudzích vôd (Wisconsin, Utah, Írsko, Španielsko, Česko) a často z jedného druhu alebo jedného rybára. Účinky sú malé a zriedkavo sa dajú preniesť na konkrétny slovenský revír. Pri hľadaní nemeckej, českej, poľskej, francúzskej, fínskej a maďarskej literatúry o tlaku a Mesiaci sme nenašli ďalšie recenzované štúdie, len rybárske články a blogy, ktoré sme nepoužili. Skóre sa preto má brať ako pomôcka na plánovanie. Ak poznáš lepší zdroj, napíš nám.
Kvalita revíru (druhé číslo vo filtroch a na mape) je dlhodobý odhad z údajov, ktoré sa s počasím nemenia: kyslík, živiny, pH, hĺbka nádrže, veľkosť toku, dno, počet druhov rýb v okolí. Počíta sa len vtedy, keď máme aspoň dva také údaje.
Použitá literatúra (35)
- Elliott J.M., Elliott J.A. (2010) Temperature requirements of Atlantic salmon, brown trout and Arctic charr: predicting the effects of climate change. Journal of Fish Biology 77: 1793–1817. doi:10.1111/j.1095-8649.2010.02762.x
- Oyugi D.O., Cucherousset J., Baker D.J., Britton J.R. (2012) Effects of temperature on the foraging and growth rate of juvenile common carp. Journal of Thermal Biology 37: 89–94. doi:10.1016/j.jtherbio.2011.11.005
- Stoner A.W. (2004) Effects of environmental variables on fish feeding ecology: implications for the performance of baited fishing gear and stock assessment. Journal of Fish Biology 65: 1445–1471. doi:10.1111/j.0022-1112.2004.00593.x
- Sweka J.A., Hartman K.J. (2001) Influence of turbidity on brook trout reactive distance and foraging success. Transactions of the American Fisheries Society 130: 138–146. doi:10.1577/1548-8659(2001)130<0138:IOTOBT>2.0.CO;2
- Quigley C.N., Murcia J.D.G., Kauwe J.S.K. (2023) Popular solunar tables fail to predict fishing success in North American recreational freshwater trout fisheries. SN Applied Sciences 5: 162. doi:10.1007/s42452-023-05379-8
- Shaw S.L., Renik K.M., Sass G.G. (2021) Angler and environmental influences on walleye and muskellunge angler catch in Escanaba Lake, Wisconsin, 2003–2015. PLOS ONE 16(9): e0257882. doi:10.1371/journal.pone.0257882
- Lyach R., Remr J. (2019) The effects of environmental factors and fisheries management on recreational catches of perch in the Czech Republic. Aquatic Living Resources 32: 15. doi:10.1051/alr/2019013
- Downing J.A., Plante C., Lalonde S. (1990) Fish production correlated with primary productivity, not the morphoedaphic index. Canadian Journal of Fisheries and Aquatic Sciences 47: 1929–1936. doi:10.1139/f90-217
- Almodóvar A., Nicola G.G., Elvira B. (2006) Spatial variation in brown trout production: the role of environmental factors. Transactions of the American Fisheries Society 135: 1348–1360. doi:10.1577/T05-189.1
- Lehane B.M., Giller P.S., O'Halloran J., Walsh P.M. (2004) Relative influences of catchment geology, land use and in-stream habitat on brown trout populations in south-western Ireland. Biology and Environment 104: 43–54. doi:10.3318/BIOE.2004.104.1.43
- Torgersen C.E., Price D.M., Li H.W., McIntosh B.A. (1999) Multiscale thermal refugia and stream habitat associations of chinook salmon in northeastern Oregon. Ecological Applications 9: 301–319. doi:10.1890/1051-0761(1999)009[0301:MTRASH]2.0.CO;2
- Broadmeadow S.B., Jones J.G., Langford T.E.L., Shaw P.J., Nisbet T.R. (2011) The influence of riparian shade on lowland stream water temperatures in southern England and their viability for brown trout. River Research and Applications 27: 226–237. doi:10.1002/rra.1354
- Paerl H.W., Huisman J. (2008) Blooms like it hot. Science 320: 57–58. doi:10.1126/science.1155398
- Heupel M.R., Simpfendorfer C.A., Hueter R.E. (2003) Running before the storm: blacktip sharks respond to falling barometric pressure associated with Tropical Storm Gabrielle. Journal of Fish Biology 63: 1357–1363. doi:10.1046/j.1095-8649.2003.00250.x
- Zamorov V. a kol. (2018) The effect of atmospheric pressure and water temperature on the swimming activity of round goby. Acta Ichthyologica et Piscatoria 48: 373–379.
- VanderWeyst D. The effect of barometric pressure on feeding activity of yellow perch. Bemidji State University (laboratórny pokus, 12 testov, rozdiel nepreukázaný).
- Krylov V.V. (2021) Influence of geomagnetic disturbances at different times of day on locomotor activity in zebrafish. Clocks & Sleep 3: 624–632. doi:10.3390/clockssleep3040045
- Woith H., Petersen G.M., Hainzl S., Dahm T. (2018) Review: Can animals predict earthquakes? Bulletin of the Seismological Society of America 108. doi:10.1785/0120170313
- Adyasari D. a kol. (2023) Radon-222 as a groundwater discharge tracer to surface waters. Earth-Science Reviews, 104321.
- Pander J., Casas-Mulet R., Geist J. (2023) Contribution of a groundwater-influenced hinterland drainage system to the restoration of salmonid spawning grounds at the upper river Danube. Frontiers in Environmental Science 11: 1124797. doi:10.3389/fenvs.2023.1124797
- Davis J.C. (1975) Minimal dissolved oxygen requirements of aquatic life with emphasis on Canadian species: a review. Journal of the Fisheries Research Board of Canada 32: 2295–2332. doi:10.1139/f75-268
- Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 269/2010 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na dosiahnutie dobrého stavu vôd (v platnom znení): normy environmentálnej kvality a ukazovatele povrchových a podzemných vôd.
- Slovenský hydrometeorologický ústav: Kvalita povrchových vôd, ročenky 2022 až 2025 (príloha so zoznamom miest monitorovania a ukazovateľov, ktoré nespĺňajú normy). https://www.shmu.sk
- Slovenský hydrometeorologický ústav: Kvalita podzemných vôd na Slovensku, ročenky a údaje monitorovacej siete po staniciach (2017 až 2025). https://www.shmu.sk
- Smernica Rady 91/271/EHS o čistení komunálnych odpadových vôd; údaje o čistiarňach (kapacita, zaťaženie, plnenie požiadaviek, vypustené zaťaženie) z registra EEA UWWTD a VÚVH.
- Camargo J.A., Alonso Á., Salamanca A. (2005) Nitrate toxicity to aquatic animals: a review with new data for freshwater invertebrates. Chemosphere 58: 1255–1267.
- Lewis W.M., Morris D.P. (1986) Toxicity of nitrite to fish: a review. Transactions of the American Fisheries Society 115: 183–195.
- Emerson K., Russo R.C., Lund R.E., Thurston R.V. (1975) Aqueous ammonia equilibrium calculations: effect of pH and temperature. Journal of the Fisheries Research Board of Canada 32: 2379–2383.
- Vuori K.-M. (1995) Direct and indirect effects of iron on river ecosystems. Annales Zoologici Fennici 32: 317–329.
- Pagenkopf G.K. (1983) Gill surface interaction model for trace-metal toxicity to fishes: role of complexation, pH, and water hardness. Environmental Science & Technology 17: 342–347.
- Giesy J.P., Kannan K. (2001) Global distribution of perfluorooctane sulfonate in wildlife. Environmental Science & Technology 35: 1339–1342.
- U.S. EPA (1988) Ambient Water Quality Criteria for Chloride. EPA 440/5-88-001.
- Hayashi M., Rosenberry D.O. (2002) Effects of ground water exchange on the hydrology and ecology of surface water. Ground Water 40: 309–316.
- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/44/ES o kvalite sladkých vôd, ktoré si vyžadujú ochranu alebo zlepšenie kvôli podpore života rýb (zrušená v roku 2013; jej hodnoty uvádzame len ako odborné vodítko).
- Benson B.B., Krause D. (1984) The concentration and isotopic fractionation of oxygen dissolved in freshwater and seawater in equilibrium with the atmosphere. Limnology and Oceanography 29: 620–632. doi:10.4319/lo.1984.29.3.0620
Družicové údaje: ako sa počítajú a čo nevedia
Na stránkach stojatých vôd (nádrží, jazier, štrkovísk a rybníkov s presnou polohou) aj tokov ukazujeme údaje zo satelitov programu Copernicus. Optické snímky Sentinel-2 majú pixel 10 až 20 m a prelet každých 2 až 5 dní, radar Sentinel-1 vidí aj cez oblaky a v noci. Z každého obdobia (približne päť dní) sa berú len bezoblačné pixely vnútri tvaru vodnej plochy z OpenStreetMap; ak je v období menej ako 55 % plochy bez oblakov, tieňov alebo hmly, obdobie sa pri odhade nepoužije. Pri tokoch sa berie úzky pás okolo čiary revíru (pol šírky 20 m); tok je často užší než bod družice, preto sa počítajú aj zmiešané body voda + breh a hodnoty sú len orientačné. Plocha hladiny a teplota z Landsatu sa pri tokoch nehodnotia.
- Čírosť vody: odhad zákalu z odrazivosti v červenom pásme podľa vzťahu Nechada a kol. (2009), vo FNU. Bez kalibrácie na konkrétnu nádrž ide len o orientačnú hodnotu. Spoľahlivejšie je porovnanie s predchádzajúcimi obdobiami tej istej vody, preto pri karte uvádzame aj to, či je voda zakalenejšia než zvyčajne.
- Kvitnutie a chlorofyl: index NDCI (Mishra a Mishra 2012). Ukazuje množstvo chlorofylu-a, nie druh rias ani toxicitu sinic.
- Zarastenie: podiel plochy s indexom NDVI nad 0,3 a vysokým odrazom v blízkom infračervenom pásme. Rastliny celkom pod hladinou družica nevidí a pri brehu sa môže započítať trstina.
- Plocha hladiny: čistá voda podľa indexov NDWI a MNDWI a klasifikácie scény (bez pixelov pri brehu). Porovnáva sa s najvyššou plochou za posledný rok; radar dopĺňa podiel hladkej vody a pri vetre môže hladinu podhodnotiť.
- Ľad: trieda sneh alebo ľad a index NDSI. Hrúbku ani nosnosť nevie určiť a na ľad sa podľa nej vstupovať nesmie.
- Teplota hladiny: experimentálny odhad z tepelného pásma Landsat 8/9 (pixel 100 m, chyba 2 až 3 °C), len pre väčšie plochy.
Historické snímky a údaje. Hodnoty z družice sa ukladajú v pravidelných päťdňových obdobiach (radar po šiestich, teplota po šestnástich dňoch) a história sa spätne dopĺňa až do 400 dní, takže grafy ukazujú ročný vývoj. Pri revíroch, ktoré si niekto pozrel (alebo pri všetkých, podľa nastavenia), sa uloží aj snímka z vybraných bezoblačných dní (najnovšia a najlepšia z každého kalendárneho mesiaca, najviac 12 mesiacov), takže v prezerači sa dá prechádzať po dátumoch. Celý rad hodnôt si môžeš stiahnuť ako tabuľku CSV. Prezerač začína infračervenou vrstvou (falošné farby); skutočné farby, indexy vody a vegetácie aj odhady nad vodou sú vedľa nej.
Malé vody. Vodné plochy menšie než 0,5 ha sa nevyhodnocujú: jeden pixel má 10 m, takže by do odhadu zasiahol aj breh a čísla o čírosti, chlorofyle či zarastení by neboli spoľahlivé. Aj pre ne ukazujeme snímky z družice v rôznych spektrách (skutočné a falošné farby, indexy vody a vegetácie), len bez čísel a odhadov.
Družica v skóre „Podmienky na love“. Čerstvé údaje o vode (do 21 dní) mierne upravujú skóre; v rozbore skóre majú označenie „družica“, dátum snímky a stupeň istoty. Úprava sa týka celého dňa rovnako (družica ukazuje stav vody, nie hodinu). Číra voda 0, mierne zakalená +1, zakalená −3, veľmi zakalená −6 (dohľadnosť klesá so zákalom, Sweka a Hartman 2001); možné kvitnutie rias v lete −6 (inokedy −2; Paerl a Huisman 2008), zarastenie hladiny −2 až −4, ľad na hladine −8 až −30 (bezpečnosť), výrazne znížená hladina −2. Teplotu hladiny z Landsatu do skóre nezapočítavame, lebo chyba 2 až 3 °C je väčšia než rozdiely, ktoré skóre používa. Podľa týchto hodnôt sa dá v zozname revírov a na mape aj filtrovať a zoraďovať.
Čo družica nevie: meranie vo vode (kyslík, hĺbku, teplotu pod hladinou), toxicitu rias a bezpečnosť kúpania, hrúbku ľadu. Rieky a potoky sa nevyhodnocujú, lebo sú pre 10 m pixel príliš úzke. Ak je revír zakreslený len približne (náhradný kruh), údaje môžu patriť aj okoliu. Rozbor „čo to znamená pre lov“ vychádza zo všeobecných rybárskych pravidiel a nie je predpoveďou záberov.
Obsahuje upravené údaje Copernicus Sentinel 2026.
Zem pod vodou: čo ukazuje a čo nie
Mapa na stránke revíru ukazuje geológiu, zlomy, radónové riziko, urán, gama žiarenie, magnetiku a pramene z verejných máp Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra (ŠGÚDŠ). Mapové dlaždice sa raz stiahnu a uložia na tento server, takže sa návštevníkovi nenačítavajú zo ŠGÚDŠ pri každom pohľade.
- Mierka. Geológia a zlomy sú v mierke 1 : 50 000, rádioaktivita a magnetika sú hrubšie. Geológia sa ukazuje od priblíženia 10, zlomy od 9, pramene od 11. Menšie pukliny a drobné pramene v mapách nie sú.
- Hodnoty v kartách. Platia pre jedno miesto pri vode (pri toku stred čiary revíru, na mape označený bod), nie ako priemer celého toku alebo povodia.
- Radón. Je to riziko podložia, nie meranie radónu vo vode. Stupeň „stredné“ je na Slovensku väčšinový, výrazné je len „vysoké“.
- Horniny a chémia vody. Hornina v jednom bode je nápoveda; chémiu vody určuje celé povodie nad miestom. Ak je pri vode meranie pH alebo vodivosti, má prednosť.
- Kp-index a zemetrasenia. Ryby, najmä lososovité a úhory, magnetické pole vnímajú, ale že by záber závisel od geomagnetickej aktivity alebo otrasov, nie je spoľahlivo preukázané. Zemetrasenia plytšie než 2 km sú pri Slovensku väčšinou banské otrasy v Poľsku a Česku. Katalóg GEOFON je celosvetový a slabé otrasy v okolí Slovenska v ňom nemusia byť všetky.
Do skóre vstupujú len malé a označené hypotézy: horniny v povodí (±1 bod), chladná podzemná voda pri zlomoch v lete (do +2), geomagnetická búrka (−1 až −2). Súčet všetkých hypotéz (spolu s Mesiacom a geológiou dna) je ohraničený na ±4 body a dá sa vypnúť v nastaveniach. Zemetrasenia sa nezapočítavajú vôbec. Ostatné údaje z tejto sekcie (urán, gama žiarenie, magnetika, radón vo forme mapy) sú len informácia o prostredí vody. © Štátny geologický ústav Dionýza Štúra.
Opravy a kontakt
Ak v údajoch nájdeš chybu, napíš nám. Chyby v pôvodnom datasete treba hlásiť aj jeho vydavateľovi cez data.slovensko.sk.