Metodyka i źródła danych
Odkiaľ údaje na portáli pochádzajú. Sú orientačné; záväzné sú rybársky poriadok, povolenie a pokyny miestnej organizácie SRZ. Portál prevádzkuje Rybárstvo.sk.
Odkiaľ údaje pochádzajú
| Dana | Źródło | Aktualizácia |
|---|---|---|
| Revíry, toky, kódy, dĺžky a opis revírov | Dataset Rybárske revíry, data.slovensko.sk (CC BY 4.0) | podľa vydania datasetu, 1 445 revírov |
| Revíry na vodných plochách, ich výmera a zvýšené lovné miery | Zväzové rybárske poriadky SRZ 2026, srzrada.sk | podľa vydania poriadkov |
| Miestne organizácie SRZ, sídla a kontakty | Slovenský rybársky zväz, srzrada.sk | posledné načítanie: 4. 11. 2026 |
| Poloha revírov bez súradníc | OpenStreetMap © prispievatelia (ODbL) a ďalšie verejné zdroje; poloha je orientačná a označená ako približná | posledné doplnenie: 6. 11. 2026 |
| Čiary tokov na mape | Geometria datasetu revírov, prípadne OpenStreetMap © prispievatelia (ODbL) | posledný import: 4. 11. 2026 |
| Vodné stavy a teplota vody | SHMÚ, stanice na tokoch | posledná aktualizácia: 7. 11. 2026 |
| Počasie, tlak, vietor a modelový prietok | Open-Meteo (CC BY 4,0) | pri zobrazení stránky |
| Zaústenia, čistiarne odpadových vôd a rizikové miesta | Výskumný ústav vodného hospodárstva, INSPIRE na data.slovensko.sk (CC BY 4.0) | posledný import: 5. 11. 2026 |
| Jazy, rybárske miesta, pláže, kempy a miesta pri vode | OpenStreetMap © prispievatelia (ODbL) | posledný import: 5. 11. 2026 |
| Výškový profil tokov a nádrží | Digitálny model terénu (Copernicus DEM, EU-DEM) | posledný výpočet: 6. 11. 2026 |
| Letecké snímky (aj staršie ročníky) | Ortofotomozaika SR © Geodetický a kartografický ústav Bratislava (CC BY 4.0) | posledné vytvorenie: 6. 11. 2026 |
| 3D reliéf revírov a tokov | Digitálny model reliéfu DMR 5.0 (výšky aj tieňovaný reliéf) © Geodetický a kartografický ústav Bratislava (CC BY 4.0); záloha AWS Terrain Tiles (SRTM, Copernicus EU-DEM a ďalšie otvorené zdroje) | posledné vytvorenie: 6. 11. 2026 |
| Družicové údaje vôd a tokov (čírosť, chlorofyl, zarastenie, plocha hladiny, ľad) | Copernicus Sentinel-2 a Sentinel-1 (ESA, Európska únia), spracované cez Copernicus Data Space Ecosystem; tvar vodnej plochy z OpenStreetMap © prispievatelia (ODbL) | posledný beh: 7. 11. 2026, údaje sa obnovujú každých 6 dní |
| Chemické rozbory vody (kyslík, pH, dusičnany, fosfor, vodivosť) | Európska environmentálna agentúra (Waterbase) a GEMStat, slovenské monitorovacie stanice | posledný beh: 5. 11. 2026 |
| Znečistenie vody: miesta, ktoré nesplnili normu, a stanice podzemných vôd | SHMÚ, Kvalita povrchových vôd (ročenky 2022 až 2025) a Kvalita podzemných vôd (roky 2017 až 2025) | posledný beh: 6. 11. 2026 |
| Podzemná voda: namerané hodnoty (dusičnany, kovy, pesticídy, železo, teplota a ďalšie) | SHMÚ, Výsledky monitorovania kvality podzemnej vody | posledný beh: 6. 11. 2026 |
| Čistiarne odpadových vôd pri revíroch | Register čistiarní (VÚVH, EEA), podľa smernice 91/271/EHS | posledný beh: 6. 11. 2026 |
| Hĺbka a objem nádrží, veľkosť povodia a priemerný prietok tokov | HydroSHEDS (HydroLAKES, HydroRIVERS), WWF | posledný beh: 5. 11. 2026 |
| Ryby v okolí vody | GBIF (záznamy o výskyte) a FishBase (druhové údaje) | posledný beh: zatiaľ nebolo |
| Vodný hmyz podľa mesiacov | iNaturalist, pozorovania prispievateľov | posledný beh: 5. 11. 2026 |
| Zver, vtáky a riziká pri vode | GBIF (záznamy o výskyte) | posledný beh: 6. 11. 2026 |
| Dno a podložie, pramene a vývery | Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, geologické mapy | posledný beh: 5. 11. 2026 |
| Geológia, zlomy, radónové riziko, rádioaktivita a magnetika na mape a v kartách | Štátny geologický ústav Dionýza Štúra (geologická a geofyzikálne mapy); mapové dlaždice sa ukladajú na tomto serveri | posledný beh: 6. 11. 2026, dlaždice: 7. 11. 2026 |
| Geomagnetická aktivita (Kp-index) | NOAA Space Weather Prediction Center | posledný beh: 7. 11. 2026 |
| Trzęsienia ziemi w okolicy | GFZ GEOFON | posledný beh: 7. 11. 2026 |
| Fotografie rýb, zveri a hmyzu | Wikimedia Commons a Openverse, autor a licencia sú uvedené pri fotografiách | posledný beh: 6. 11. 2026 |
| Novinky z organizácií | RSS kanály webov MO SRZ a srzrada.sk (odkaz na pôvodný článok) | každú hodinu, zdroje s novinkami: 19 |
| Index aktivity rýb, rebríček podmienok, Mesiac, solunárne obdobia a východ slnka | Vlastný výpočet portálu z údajov Open-Meteo, SHMÚ a z ďalších zdrojov uvedených v tejto tabuľke | pri zobrazení stránky; rebríček: 7. 11. 2026 |
| Úlovky, profily rybárov a obľúbené revíry | Rybári na portáli | priebežne |
Ako sa počíta skóre „Podmienky na love“
Skóre (0 až 100) je odhad, ako priaznivé sú teraz podmienky na lov. Nie je to predpoveď záberov. Základ určuje teplota vody (inak pre pstruhové a lipňové, inak pre kaprové a ostatné vody), na ňu sa pripočítavajú malé úpravy. Každý faktor má v rozbore skóre uvedenú istotu a zdroj. Váha faktora zodpovedá tomu, ako dobre je podložený: čo štúdie nepotvrdili, má malú váhu a je tak aj označené.
- Udowodnione Fyzikálny zákon alebo viaceré štúdie na rybách.
- Częściowo poparte Aspoň jedna štúdia; účinok býva malý alebo sa týka príbuznej situácie.
- Praktyka wędkarzy Skúsenosť rybárov, ktorú štúdie nepotvrdili alebo ju nikto nemeral. Váha je malá.
- Hipoteza Predbežné alebo protichodné poznatky. Váha je malá, súčet hypotéz je ohraničený a dá sa vypnúť.
- Bezpieczeństwo Pravidlo bezpečnosti a pohodlia pri love, nie odhad aktivity rýb.
| Faktor | Istota | Body | Co o tym wiemy |
|---|---|---|---|
| Woda i temperatura | |||
| Temperatura wody | Udowodnione | základ 4 až 88 bodov | Základ skóre. Ryby sú studenokrvné, teplota vody určuje rýchlosť ich metabolizmu a príjem potravy. Pstruh a lipeň majú maximum v chladnej vode (okolo 12 až 15 °C) a nad približne 20 °C sa blížia k hornej hranici tolerancie (Elliott a Elliott 2010). Kapor žerie najviac okolo 24 °C (Oyugi a kol. 2012). Krivky pre ostatné druhy sú náš odhad. Zdroje: Elliott a Elliott 2010; Oyugi a kol. 2012; Stoner 2004 |
| Temperatura wody dla miejscowych gatunków | Częściowo poparte | −4 až +4 | Wymagania temperaturowe gatunków (FishBase, dla łososiowatych Elliott i Elliott 2010) porównujemy z temperaturą wody dla gatunków stwierdzonych w okolicy wody (GBIF). Gatunek stwierdzony w okolicy nie musi żyć właśnie w tej wodzie, dlatego jest to tylko częściowo potwierdzone. Źródła: Elliott i Elliott 2010 |
| Światło i pora dnia | |||
| Oblačnosť a svetlo | Częściowo poparte | −3 až +3 | Nižšie slnečné žiarenie zvyšovalo úspešnosť lovu zubáča a muskellungea (Shaw a kol. 2021) a svetlo mení potravné správanie rýb (Stoner 2004). Účinok je malý. Zdroje: Shaw a kol. 2021; Stoner 2004 |
| Svetlo pri východe a západe slnka | Częściowo poparte | +6 | Úsvit a súmrak zvyšovali úspešnosť lovu (Shaw a kol. 2021); mnohé druhy sú v tomto čase aktívnejšie pri hľadaní potravy (Stoner 2004). Zdroje: Shaw a kol. 2021; Stoner 2004 |
| Mesiac a solunárne obdobia | Hipoteza | 0 až +2 | Solunárne tabuľky v štúdii zo 361 výjazdov na pstruhové vody v Utahu záber nepredpovedali (Quigley a kol. 2023). Poloha a fáza Mesiaca mali pri zubáčovi a muskellungeovi len malý kladný vplyv (Shaw a kol. 2021). Dôkazy sú protichodné, preto najviac ±2 body. Zdroje: Quigley a kol. 2023; Shaw a kol. 2021 |
| Pogoda | |||
| Zmena tlaku vzduchu | Praktyka wędkarzy | −3 až +2 | Rybári pripisujú záberom pokles tlaku pred frontom. Štúdie na sladkovodných rybách to nepotvrdili: tlak záber nevysvetľoval ani v jazere vo Wisconsine (Shaw a kol. 2021), ani v laboratórnom pokuse s ostriežom žltým (VanderWeyst). U hlaváča čiernoústeho sa vplyv na plávanie našiel len pri 10 až 24 °C a na piatich jedincoch (Zamorov a kol. 2018); reakcia na pokles tlaku je zdokumentovaná u morských žralokov (Heupel a kol. 2003). Váha je preto malá, najviac ±3 body. Zdroje: Shaw a kol. 2021; Quigley a kol. 2023; VanderWeyst; Zamorov a kol. 2018; Heupel a kol. 2003 |
| Výška tlaku vzduchu | Praktyka wędkarzy | −2 až +1 | Rovnaká situácia ako pri zmene tlaku: rybárska prax, štúdie vplyv absolútneho tlaku nepotvrdili. Váha je najviac ±2 body. Zdroje: Shaw a kol. 2021; Quigley a kol. 2023 |
| Wiatr | Praktyka wędkarzy | −12 až +1 | Rýchlosť vetra v štúdii úlovky neovplyvnila (Shaw a kol. 2021). Silný vietor však sťažuje hádzanie a rozoznanie záberu, preto ho hodnotíme ako praktickú prekážku, nie ako vplyv na ryby. Zdroje: Shaw a kol. 2021 |
| Zrážky | Praktyka wędkarzy | −14 až +2 | Slabý dážď je rybárska skúsenosť bez štúdie. Silný dážď zakaľuje vodu a kratšia dohľadnosť znižuje úspešnosť lovu zrakom (Sweka a Hartman 2001). Búrka je pravidlo bezpečnosti. Zdroje: Sweka a Hartman 2001 |
| Stan wody i mętność | |||
| Stan wody | Praktyka wędkarzy | −8 až +3 | Stúpajúca a klesajúca voda mení prúd a zákal; prúd mení úlovnosť až desaťnásobne (Stoner 2004), zákal zhoršuje lov zrakom (Sweka a Hartman 2001). Konkrétne body za stúpanie a klesanie vychádzajú z rybárskej praxe. Zdroje: Stoner 2004; Sweka a Hartman 2001 |
| Zákal po dažďoch | Częściowo poparte | −4 až 0 | S rastúcim zákalom sa pstruhovi potôčnemu skracovala reakčná vzdialenosť aj úspešnosť lovu (Sweka a Hartman 2001). Zákal po daždi odhadujeme nepriamo z úhrnu zrážok za 24 hodín. Zdroje: Sweka a Hartman 2001 |
| Čírosť z družice | Częściowo poparte | −6 až +1 | Hodnota zákalu z družice sa premieta do skóre cez rovnaký mechanizmus ako zákal po dažďoch: čím zakalenejšia voda, tým kratšia dohľadnosť (Sweka a Hartman 2001). Mierne zakalená voda ako výhoda je rybárska skúsenosť. Zdroje: Sweka a Hartman 2001 |
| Hladina z družice | Praktyka wędkarzy | −2 až 0 | Výrazne znížená hladina odkrýva brehy a ryby sa sťahujú do hĺbky. Rybárska prax. |
| Jakość wody | |||
| Chlorofyl z družice | Częściowo poparte | −6 až 0 | Otepľovanie podporuje kvitnutie siníc a rozklad kvetu spotrebúva kyslík (Paerl a Huisman 2008). Zdroje: Paerl a Huisman 2008 |
| Tlen rozpuszczony | Udowodnione | −11 až +3 | Tlen jest dla ryb czynnikiem ograniczającym, a cieplejsza woda fizycznie zawiera go mniej (Benson i Krause 1984). Przegląd wymagań zwierząt wodnych względem tlenu znajduje się w pracy Davisa (1975); konkretne progi 5, 7 i 9 mg/l są naszym uproszczeniem. Źródła: Davis 1975; Benson i Krause 1984 |
| Składniki odżywcze w wodzie | Częściowo poparte | −4 až +2 | Produkcja ryb wiąże się z produkcją pierwotną wody (Downing i in. 1990), a w czeskich łowiskach liczebność okonia rosła wraz z produktywnością ekosystemu (Lyach i Remr 2019). Zbyt dużo składników odżywczych prowadzi jednak latem do zakwitu glonów i wahań tlenu (Paerl i Huisman 2008). Źródła: Downing i in. 1990; Lyach i Remr 2019; Paerl i Huisman 2008 |
| Kyslosť vody | Praktyka wędkarzy | −5 až 0 | Mimo bežného rozsahu pH sú ryby stresované. Konkrétne hranice v skóre sú naše zjednodušenie a nemáme k nim overený zdroj. |
| Amónne ióny vo vode (EEA) | Częściowo poparte | −2 až 0 | Część jonów amonowych zmienia się, zależnie od pH i temperatury, w amoniak, który uszkadza skrzela (Emerson i in. 1975). Uchylona dyrektywa 2006/44/WE podawała jako wskazówkę bardzo niskie wartości (dla wód łososiowatych 0,04 mg/l, dla karpiowatych 0,2 mg/l jonów amonowych). Nasze progi są łagodniejsze (powyżej 0,6 mg N/l w wodach karpiowatych i pozostałych, powyżej 0,2 mg N/l w pstrągowych i lipieniowych), ponieważ chodzi o średnią roczną z pobliskiej stacji, a nie o wartość w miejscu połowu. Źródła: Emerson i in. 1975; Dyrektywa 2006/44/WE |
| Jakość wody powierzchniowej (SHMÚ) | Praktyka wędkarzy | −5 až 0 | Najbliższe stanowisko monitoringu SHMÚ na tym samym cieku: niespełnione normy jakości wody w latach 2022–2025 (nowsze lata mają większą wagę). Niedobór tlenu i zanieczyszczenie organiczne bezpośrednio osłabiają ryby (Davis 1975), jony amonowe i azotyny są toksyczne, składniki odżywcze sprzyjają glonom. Dokładna miara, o ile niespełniona norma obniża branie, nie jest potwierdzona, dlatego jest to praktyka wędkarska i ostrożność. Pogorszenie wynosi najwyżej 5 pkt i tylko obniża: czego SHMÚ nie podaje, nie jest dowodem czystości. Benzo(a)piren i inne WWA nie są liczone do wskaźnika, ponieważ ich wyjątkowo niską normę przekracza większość cieków. Źródła: SHMÚ, wody powierzchniowe; rozp. rządu SR nr 269/2010; Davis 1975 |
| Podzemná voda v okolí (SHMÚ) | Hipoteza | −2 až 0 (len bez meraní) | Náhrada za namerané hodnoty: používa sa len tam, kde zo staníc do 10 km nemáme stiahnuté merania. Podiel staníc, ktoré v poslednom roku prekračujú normy pre látky z ľudskej činnosti (dusičnany, pesticídy, PFAS, rozpúšťadlá, PAU). Ide o plošné znečistenie okolia, k vode v revíre má len nepriamy vzťah, preto hypotéza s váhou najviac −2 body. Zdroje: SHMÚ, podzemné vody; NV SR č. 269/2010 |
| Oczyszczalnie ścieków przy łowisku | Praktyka wędkarzy | −2 až 0 | Oczyszczalnia w promieniu 2 km od łowiska, która nie spełnia wymagań dyrektywy 91/271/EWG lub jest przeciążona powyżej 100% przepustowości. Oczyszczalnia nie musi leżeć powyżej łowiska, dlatego waga wynosi tylko od −1 do −2 pkt. Źródła: dyrektywa 91/271/EWG |
| Azot w wodzie podziemnej (SHMÚ) | Częściowo poparte | −3 až 0 | Woda podziemna trafia do cieków jako odpływ podstawowy. Typowa wartość azotanów ze stacji w promieniu 10 km (od 25 mg/l umiarkowanie, od 50 mg/l, czyli normy dla wody pitnej, wyraźnie) pokazuje, ile azotu niesie woda: żywi glony i przyczynia się do nocnych spadków tlenu (Camargo i in. 2005). Azotyny i jony amonowe powyżej normy na którejś stacji dodają jeden punkt, ponieważ azotyny są dla ryb trujące (Lewis i Morris 1986); w głębokiej wodzie podziemnej mogą być też naturalne, dlatego tylko jeden punkt. Korekta jest mnożona przez wiarygodność danych. Źródła: SHMÚ, wody podziemne; Camargo i in. 2005; Lewis i Morris 1986 |
| Substancje szkodliwe w wodzie podziemnej (SHMÚ) | Częściowo poparte | −2 až 0 | Metale i półmetale, pestycydy, PFAS i chlorowane rozpuszczalniki ponad normę na stacjach w promieniu 10 km. Normy są normami dla wody pitnej i surowsze niż progi szkodliwe dla ryb, dlatego obniżenie jest niewielkie: jeden punkt przy jednej lub dwóch grupach substancji, dwa punkty przy trzech grupach lub przy wartości co najmniej pięciokrotnie powyżej normy. Metale są dla ryb trujące, w miękkiej wodzie bardziej (Pagenkopf 1983), PFAS gromadzą się w tkankach (Giesy i Kannan 2001); metale mogą pochodzić także ze skał. WWA nie są wliczane. Korekta jest mnożona przez wiarygodność danych. Źródła: SHMÚ, wody podziemne; Pagenkopf 1983; Giesy i Kannan 2001 |
| Żelazo w wodzie podziemnej (SHMÚ) | Częściowo poparte | −1 až 0 | Rozpuszczone żelazo po wypłynięciu wody podziemnej na powietrze wytrąca się i zalepia skrzela, żwir z ikrą oraz kryjówki bezkręgowców (Vuori 1995). Liczone przy typowej wartości co najmniej 1 mg/l (pięciokrotność normy), korekta −1 jest mnożona przez wiarygodność danych. Źródła: SHMÚ, wody podziemne; Vuori 1995 |
| Chloridy v podzemnej vode (SHMÚ) | Częściowo poparte | −1 až 0 | Chloridy pochádzajú aj zo soli na cestách, z hnojív a z odpadu. Americká agentúra EPA (1988) určila pre dlhodobú ochranu vodných živočíchov 230 mg/l; pri typickej hodnote v okolí nad touto hranicou sa pridáva −1 (násobí sa spoľahlivosťou údajov). Sírany a vodivosť sa nepočítajú, lebo sú často prirodzené. Zdroje: SHMÚ, podzemné vody; EPA 1988 |
| Studená podzemná voda (SHMÚ) | Hipoteza | 0 až +1 | Podzemná voda má stálu teplotu a môže v lete tok ochladzovať; chladné útočisko využívajú lososovité (Torgersen a kol. 1999, Hayashi a Rosenberry 2002). Pri pstruhových a lipňových vodách v období jún až september sa pridáva +1, ak je typická teplota podzemnej vody v okolí do 10 °C a dusičnany sú pod 25 mg/l. Že tento revír ochladzuje práve konkrétny prameň, nevieme, preto hypotéza. Zdroje: SHMÚ, podzemné vody; Torgersen a kol. 1999; Hayashi a Rosenberry 2002 |
| Otoczenie i pokarm | |||
| Zarastenie z družice | Praktyka wędkarzy | −4 až 0 | Zarastená hladina sťažuje hádzanie a vyťahovanie nástrahy. Je to praktická prekážka, nie vplyv na ryby. |
| Głębokość zbiornika | Praktyka wędkarzy | −3 až +2 | Plytké nádrže sa v lete rýchlejšie prehrievajú a v zime vymŕzajú. Je to fyzikálna úvaha, nie meraná závislosť úlovkov. |
| Wielkość cieku | Praktyka wędkarzy | −2 až +1 | Małe potoki podczas upałów szybko się nagrzewają i wysychają, duże rzeki są stabilniejsze. Praktyka wędkarska i rozumowanie fizyczne. |
| Dno według geologii | Hipoteza | −1 až +1 | Produkcja pstrąga jest wyższa w twardych wodach wapiennych (Almodóvar i in. 2006), ale w irlandzkich ciekach geologia nie zmieniła zagęszczenia pstrągów, a decydowała struktura koryta (Lehane i in. 2004). Dowody są rozbieżne, waga jest niewielka. Źródła: Almodóvar i in. 2006; Lehane i in. 2004 |
| Gatunki inwazyjne w okolicy | Praktyka wędkarzy | −2 až −1 | Gatunki inwazyjne wypierają rodzime ryby. Obniżenie wyniku jest niewielkie. |
| Rójki owadów wodnych | Praktyka wędkarzy | 0 až +3 | Wędkarze łowią „według owadów” (mucha sucha i mokra). Zmierzona zależność połowów od rójek nie jest udokumentowana w naszych źródłach. |
| Zatienenie brehov | Częściowo poparte | −2 až +3 | Zatienenie brehov znižuje letnú teplotu vody: 20 až 40 % tieňa stačilo udržať teploty pod smrteľnou hranicou pre pstruha a okolo 80 % v optimálnom pásme rastu (Broadmeadow a kol. 2011). Platí pre tečúce vody v lete. Zdroje: Broadmeadow a kol. 2011; Torgersen a kol. 1999 |
| Ziemia pod wodą i kosmos | |||
| Skały w dorzeczu | Hipoteza | −1 až +1 | Vápencové povodie dáva tvrdšiu, produktívnejšiu vodu, kyslé kryštalické horniny mäkkú a chudobnú (Almodóvar a kol. 2006). Írska štúdia (Lehane a kol. 2004) však vplyv geológie na pstruhy nepotvrdila. Preto najviac ±1 bod. Źródła: Almodóvar i in. 2006; Lehane i in. 2004 |
| Podzemná voda (zlomy, radón) | Hipoteza | 0 až +2 | Chladná podzemná voda je v lete útočiskom lososovitých (Torgersen a kol. 1999). Že by to platilo práve pri zlomoch alebo radónovom riziku, nie je overené (Pander a kol. 2023 to uvádzajú len ako predpoklad). Radón je stopovač podzemnej vody (Adyasari a kol. 2023), ale naše údaje sú riziko podložia, nie meranie vo vode. Zdroje: Torgersen a kol. 1999; Pander a kol. 2023; Adyasari a kol. 2023 |
| Geomagnetická aktivita (Kp) | Hipoteza | −2 až 0 | V laboratórnom pokuse s 12 danio pruhovanými bola pri geomagnetickej poruche plávacia rýchlosť nižšia (Krylov 2021). Prenos na voľné ryby a na záber nie je overený. Zdroje: Krylov 2021 |
| Trzęsienia ziemi w okolicy | Hipoteza | 0 (len sa zobrazí) | Prehľad správania zvierat pred zemetraseniami uzatvára, že dôkazy sú slabé a väčšinou ide o príbehy (Woith a kol. 2018). Do skóre sa nezapočítavajú (0 bodov), len ich ukazujeme. Zdroje: Woith a kol. 2018 |
| Bezpieczeństwo | |||
| Nárazy vetra | Bezpieczeństwo | −6 | Silné nárazy ohrozujú bezpečnosť na brehu aj na člne. |
| Lód na powierzchni | Bezpieczeństwo | −30 až 0 | Pri ľade lov z brehu prakticky nejde a vstup na ľad je nebezpečný. |
Spoľahlivosť údajov. Úpravy z meraní vo vode sa násobia spoľahlivosťou, aby údaj z ďalekej alebo starej stanice nemal rovnakú váhu ako meranie priamo pri vode. Rozbor stanice EEA starší než 10 rokov má váhu 0,5 a stanica 15 až 30 km od vody 0,75 (ďalej než 30 km 0,5). Podzemná voda SHMÚ: najbližšia stanica do 3 km váha 1, do 6 km 0,85, ďalej 0,7; tri a viac staníc 1, dve 0,9, jedna 0,75; údaj starý najviac dva roky 1, tri až päť rokov 0,8, starší 0,6. Povrchová voda SHMÚ: približná poloha miesta 0,6 a miesto ďalej než 10 km 0,7. Výsledok sa zaokrúhli na celé body.
Stropy. Úpravy za znečistenie sa sčítajú najviac do −8 bodov, všetky úpravy z verejných zdrojov najviac do −14 a +12 bodov a súčet hypotéz je ohraničený na ±4. Počasie tak vždy ostáva hlavným vstupom.
Čo sa v portáli ukazuje, ale do skóre sa nepočíta. Údaje, ktoré by skóre skôr skreslili, než spresnili, ukazujeme len ako informáciu:
| Dana | Kde ho vidno | Prečo sa nepočíta |
|---|---|---|
| Zver a riziká pri vode (GBIF) | rozbor revíru, časť Zver a riziká pri vode | Záznamy pozorovateľov ukazujú skôr to, kde sa pozorovatelia pohybujú, než koľko zvery je. Zver navyše záber rýb neovplyvňuje: ide o bezpečnosť, preto je to upozornenie. |
| PAU (benzo(a)pyrén a podobné látky) | podzemná voda, znečistenie vody | Norma 0,01 µg/l je určená pre pitnú vodu a je extrémne prísna. Prekračuje ju väčšina tokov, takže by revíry nerozlišovala, a také množstvá ryby priamo neoslabia. |
| Sírany, vodivosť, mangán a tvrdosť podzemnej vody | dlaždice podzemnej vody pri revíre | Závisia od hornín, nie od znečistenia, a vzťah k záberom nie je doložený. Pri tvrdosti a mangáne ukazujeme výklad, ako pôsobia na ryby. |
| pH a kyslík podzemnej vody | dlaždice podzemnej vody pri revíre | Hlbšia podzemná voda má málo kyslíka a pH prirodzene kolíše; voda sa dokysličí až po vyvierení. V skóre sa počíta kyslík a pH priamo vo vode zo stanice EEA. |
| Vodivosť vody (EEA) | kvalita vody pri revíre | Závisí od hornín a sama o sebe nehovorí o škodlivosti pre ryby. |
| Teplota podzemnej vody mimo leta a pri kaprovitých vodách | dlaždice podzemnej vody pri revíre | Chladné útočisko z podzemnej vody je dôležité len pre lososovité ryby a hlavne v lete (jún až september). Inokedy sa len zobrazuje. |
| Trzęsienia ziemi w okolicy | zem pod vodou | Dôkazy, že ryby alebo iné zvieratá zemetrasenie predvídajú, sú slabé (Woith a kol. 2018). |
Čo to znamená v praxi. Najviac skóre ovplyvňuje teplota vody, potom svetlo (úsvit, súmrak, oblačnosť), zákal a kyslík. Zmena tlaku, vietor a Mesiac, ktorým rybári tradične veria, majú v skóre malú váhu, pretože štúdie na sladkovodných rybách ich vplyv nepotvrdili alebo sa rozchádzajú. Silný vietor, búrka a ľad znižujú skóre z dôvodu bezpečnosti a pohodlia, nie preto, že by ryby neboli aktívne.
Čo nevieme. Väčšina štúdií je z cudzích vôd (Wisconsin, Utah, Írsko, Španielsko, Česko) a často z jedného druhu alebo jedného rybára. Účinky sú malé a zriedkavo sa dajú preniesť na konkrétny slovenský revír. Pri hľadaní nemeckej, českej, poľskej, francúzskej, fínskej a maďarskej literatúry o tlaku a Mesiaci sme nenašli ďalšie recenzované štúdie, len rybárske články a blogy, ktoré sme nepoužili. Skóre sa preto má brať ako pomôcka na plánovanie. Ak poznáš lepší zdroj, napíš nám.
Jakość łowiska (druhé číslo vo filtroch a na mape) je dlhodobý odhad z údajov, ktoré sa s počasím nemenia: kyslík, živiny, pH, hĺbka nádrže, veľkosť toku, dno, počet druhov rýb v okolí. Počíta sa len vtedy, keď máme aspoň dva také údaje.
Použitá literatúra (35)
- Elliott J.M., Elliott J.A. (2010) Temperature requirements of Atlantic salmon, brown trout and Arctic charr: predicting the effects of climate change. Journal of Fish Biology 77: 1793–1817. doi:10.1111/j.1095-8649.2010.02762.x
- Oyugi D.O., Cucherousset J., Baker D.J., Britton J.R. (2012) Effects of temperature on the foraging and growth rate of juvenile common carp. Journal of Thermal Biology 37: 89–94. doi:10.1016/j.jtherbio.2011.11.005
- Stoner A.W. (2004) Effects of environmental variables on fish feeding ecology: implications for the performance of baited fishing gear and stock assessment. Journal of Fish Biology 65: 1445–1471. doi:10.1111/j.0022-1112.2004.00593.x
- Sweka J.A., Hartman K.J. (2001) Influence of turbidity on brook trout reactive distance and foraging success. Transactions of the American Fisheries Society 130: 138–146. doi:10.1577/1548-8659(2001)130<0138:IOTOBT>2.0.CO;2
- Quigley C.N., Murcia J.D.G., Kauwe J.S.K. (2023) Popular solunar tables fail to predict fishing success in North American recreational freshwater trout fisheries. SN Applied Sciences 5: 162. doi:10.1007/s42452-023-05379-8
- Shaw S.L., Renik K.M., Sass G.G. (2021) Angler and environmental influences on walleye and muskellunge angler catch in Escanaba Lake, Wisconsin, 2003–2015. PLOS ONE 16(9): e0257882. doi:10.1371/journal.pone.0257882
- Lyach R., Remr J. (2019) The effects of environmental factors and fisheries management on recreational catches of perch in the Czech Republic. Aquatic Living Resources 32: 15. doi:10.1051/alr/2019013
- Downing J.A., Plante C., Lalonde S. (1990) Fish production correlated with primary productivity, not the morphoedaphic index. Canadian Journal of Fisheries and Aquatic Sciences 47: 1929–1936. doi:10.1139/f90-217
- Almodóvar A., Nicola G.G., Elvira B. (2006) Spatial variation in brown trout production: the role of environmental factors. Transactions of the American Fisheries Society 135: 1348–1360. doi:10.1577/T05-189.1
- Lehane B.M., Giller P.S., O'Halloran J., Walsh P.M. (2004) Relative influences of catchment geology, land use and in-stream habitat on brown trout populations in south-western Ireland. Biology and Environment 104: 43–54. doi:10.3318/BIOE.2004.104.1.43
- Torgersen C.E., Price D.M., Li H.W., McIntosh B.A. (1999) Multiscale thermal refugia and stream habitat associations of chinook salmon in northeastern Oregon. Ecological Applications 9: 301–319. doi:10.1890/1051-0761(1999)009[0301:MTRASH]2.0.CO;2
- Broadmeadow S.B., Jones J.G., Langford T.E.L., Shaw P.J., Nisbet T.R. (2011) The influence of riparian shade on lowland stream water temperatures in southern England and their viability for brown trout. River Research and Applications 27: 226–237. doi:10.1002/rra.1354
- Paerl H.W., Huisman J. (2008) Blooms like it hot. Science 320: 57–58. doi:10.1126/science.1155398
- Heupel M.R., Simpfendorfer C.A., Hueter R.E. (2003) Running before the storm: blacktip sharks respond to falling barometric pressure associated with Tropical Storm Gabrielle. Journal of Fish Biology 63: 1357–1363. doi:10.1046/j.1095-8649.2003.00250.x
- Zamorov V. a kol. (2018) The effect of atmospheric pressure and water temperature on the swimming activity of round goby. Acta Ichthyologica et Piscatoria 48: 373–379.
- VanderWeyst D. The effect of barometric pressure on feeding activity of yellow perch. Bemidji State University (laboratórny pokus, 12 testov, rozdiel nepreukázaný).
- Krylov V.V. (2021) Influence of geomagnetic disturbances at different times of day on locomotor activity in zebrafish. Clocks & Sleep 3: 624–632. doi:10.3390/clockssleep3040045
- Woith H., Petersen G.M., Hainzl S., Dahm T. (2018) Review: Can animals predict earthquakes? Bulletin of the Seismological Society of America 108. doi:10.1785/0120170313
- Adyasari D. a kol. (2023) Radon-222 as a groundwater discharge tracer to surface waters. Earth-Science Reviews, 104321.
- Pander J., Casas-Mulet R., Geist J. (2023) Contribution of a groundwater-influenced hinterland drainage system to the restoration of salmonid spawning grounds at the upper river Danube. Frontiers in Environmental Science 11: 1124797. doi:10.3389/fenvs.2023.1124797
- Davis J.C. (1975) Minimal dissolved oxygen requirements of aquatic life with emphasis on Canadian species: a review. Journal of the Fisheries Research Board of Canada 32: 2295–2332. doi:10.1139/f75-268
- Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 269/2010 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na dosiahnutie dobrého stavu vôd (v platnom znení): normy environmentálnej kvality a ukazovatele povrchových a podzemných vôd.
- Slovenský hydrometeorologický ústav: Kvalita povrchových vôd, ročenky 2022 až 2025 (príloha so zoznamom miest monitorovania a ukazovateľov, ktoré nespĺňajú normy). https://www.shmu.sk
- Slovenský hydrometeorologický ústav: Kvalita podzemných vôd na Slovensku, ročenky a údaje monitorovacej siete po staniciach (2017 až 2025). https://www.shmu.sk
- Smernica Rady 91/271/EHS o čistení komunálnych odpadových vôd; údaje o čistiarňach (kapacita, zaťaženie, plnenie požiadaviek, vypustené zaťaženie) z registra EEA UWWTD a VÚVH.
- Camargo J.A., Alonso Á., Salamanca A. (2005) Nitrate toxicity to aquatic animals: a review with new data for freshwater invertebrates. Chemosphere 58: 1255–1267.
- Lewis W.M., Morris D.P. (1986) Toxicity of nitrite to fish: a review. Transactions of the American Fisheries Society 115: 183–195.
- Emerson K., Russo R.C., Lund R.E., Thurston R.V. (1975) Aqueous ammonia equilibrium calculations: effect of pH and temperature. Journal of the Fisheries Research Board of Canada 32: 2379–2383.
- Vuori K.-M. (1995) Direct and indirect effects of iron on river ecosystems. Annales Zoologici Fennici 32: 317–329.
- Pagenkopf G.K. (1983) Gill surface interaction model for trace-metal toxicity to fishes: role of complexation, pH, and water hardness. Environmental Science & Technology 17: 342–347.
- Giesy J.P., Kannan K. (2001) Global distribution of perfluorooctane sulfonate in wildlife. Environmental Science & Technology 35: 1339–1342.
- U.S. EPA (1988) Ambient Water Quality Criteria for Chloride. EPA 440/5-88-001.
- Hayashi M., Rosenberry D.O. (2002) Effects of ground water exchange on the hydrology and ecology of surface water. Ground Water 40: 309–316.
- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/44/ES o kvalite sladkých vôd, ktoré si vyžadujú ochranu alebo zlepšenie kvôli podpore života rýb (zrušená v roku 2013; jej hodnoty uvádzame len ako odborné vodítko).
- Benson B.B., Krause D. (1984) The concentration and isotopic fractionation of oxygen dissolved in freshwater and seawater in equilibrium with the atmosphere. Limnology and Oceanography 29: 620–632. doi:10.4319/lo.1984.29.3.0620
Družicové údaje: ako sa počítajú a čo nevedia
Na stránkach stojatých vôd (nádrží, jazier, štrkovísk a rybníkov s presnou polohou) aj tokov ukazujeme údaje zo satelitov programu Copernicus. Optické snímky Sentinel-2 majú pixel 10 až 20 m a prelet každých 2 až 5 dní, radar Sentinel-1 vidí aj cez oblaky a v noci. Z každého obdobia (približne päť dní) sa berú len bezoblačné pixely vnútri tvaru vodnej plochy z OpenStreetMap; ak je v období menej ako 55 % plochy bez oblakov, tieňov alebo hmly, obdobie sa pri odhade nepoužije. Pri tokoch sa berie úzky pás okolo čiary revíru (pol šírky 20 m); tok je často užší než bod družice, preto sa počítajú aj zmiešané body voda + breh a hodnoty sú len orientačné. Plocha hladiny a teplota z Landsatu sa pri tokoch nehodnotia.
- Przejrzystość wody: odhad zákalu z odrazivosti v červenom pásme podľa vzťahu Nechada a kol. (2009), vo FNU. Bez kalibrácie na konkrétnu nádrž ide len o orientačnú hodnotu. Spoľahlivejšie je porovnanie s predchádzajúcimi obdobiami tej istej vody, preto pri karte uvádzame aj to, či je voda zakalenejšia než zvyčajne.
- Zakwit i chlorofil: index NDCI (Mishra a Mishra 2012). Ukazuje množstvo chlorofylu-a, nie druh rias ani toxicitu sinic.
- Zarośnięcie: podiel plochy s indexom NDVI nad 0,3 a vysokým odrazom v blízkom infračervenom pásme. Rastliny celkom pod hladinou družica nevidí a pri brehu sa môže započítať trstina.
- Powierzchnia lustra wody: čistá voda podľa indexov NDWI a MNDWI a klasifikácie scény (bez pixelov pri brehu). Porovnáva sa s najvyššou plochou za posledný rok; radar dopĺňa podiel hladkej vody a pri vetre môže hladinu podhodnotiť.
- Ľad: trieda sneh alebo ľad a index NDSI. Hrúbku ani nosnosť nevie určiť a na ľad sa podľa nej vstupovať nesmie.
- Teplota hladiny: experimentálny odhad z tepelného pásma Landsat 8/9 (pixel 100 m, chyba 2 až 3 °C), len pre väčšie plochy.
Historyczne zdjęcia i dane. Wartości z satelity są zapisywane w regularnych pięciodniowych okresach (radar co sześć, temperatura co szesnaście dni), a historia jest uzupełniana wstecz aż do 400 dni, dzięki czemu wykresy pokazują rozwój w ciągu roku. Przy łowiskach, które ktoś obejrzał (albo przy wszystkich, zależnie od ustawień), zapisywane jest także zdjęcie z wybranych bezchmurnych dni (najnowsze i najlepsze z każdego miesiąca kalendarzowego, najwyżej 12 miesięcy), dzięki czemu w przeglądarce można przechodzić po datach. Cały szereg wartości możesz pobrać jako tabelę CSV. Przeglądarka zaczyna od warstwy podczerwonej (fałszywe kolory); prawdziwe kolory, wskaźniki wody i roślinności oraz oszacowania nad wodą są obok niej.
Malé vody. Vodné plochy menšie než 0,5 ha sa nevyhodnocujú: jeden pixel má 10 m, takže by do odhadu zasiahol aj breh a čísla o čírosti, chlorofyle či zarastení by neboli spoľahlivé. Aj pre ne ukazujeme snímky z družice v rôznych spektrách (skutočné a falošné farby, indexy vody a vegetácie), len bez čísel a odhadov.
Satelita we wskaźniku „Warunki połowu”. Świeże dane o wodzie (do 21 dni) nieznacznie korygują wskaźnik; w rozbiorze wskaźnika mają oznaczenie „satelita”, datę zdjęcia i stopień pewności. Korekta dotyczy całego dnia jednakowo (satelita pokazuje stan wody, a nie godzinę). Czysta woda 0, lekko mętna +1, mętna −3, bardzo mętna −6 (widoczność spada wraz z mętnością, Sweka i Hartman 2001); możliwy zakwit glonów latem −6 (poza tym −2; Paerl i Huisman 2008), zarastanie powierzchni −2 do −4, lód na powierzchni −8 do −30 (bezpieczeństwo), wyraźnie obniżony poziom wody −2. Temperatury powierzchni z Landsata nie wliczamy do wskaźnika, ponieważ błąd 2–3 °C jest większy niż różnice, których wskaźnik używa. Według tych wartości można też filtrować i sortować na liście łowisk i na mapie.
Čo družica nevie: meranie vo vode (kyslík, hĺbku, teplotu pod hladinou), toxicitu rias a bezpečnosť kúpania, hrúbku ľadu. Rieky a potoky sa nevyhodnocujú, lebo sú pre 10 m pixel príliš úzke. Ak je revír zakreslený len približne (náhradný kruh), údaje môžu patriť aj okoliu. Rozbor „čo to znamená pre lov“ vychádza zo všeobecných rybárskych pravidiel a nie je predpoveďou záberov.
Obsahuje upravené údaje Copernicus Sentinel 2026.
Zem pod vodou: čo ukazuje a čo nie
Mapa na stránke revíru ukazuje geológiu, zlomy, radónové riziko, urán, gama žiarenie, magnetiku a pramene z verejných máp Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra (ŠGÚDŠ). Mapové dlaždice sa raz stiahnu a uložia na tento server, takže sa návštevníkovi nenačítavajú zo ŠGÚDŠ pri každom pohľade.
- Mierka. Geológia a zlomy sú v mierke 1 : 50 000, rádioaktivita a magnetika sú hrubšie. Geológia sa ukazuje od priblíženia 10, zlomy od 9, pramene od 11. Menšie pukliny a drobné pramene v mapách nie sú.
- Hodnoty v kartách. Platia pre jedno miesto pri vode (pri toku stred čiary revíru, na mape označený bod), nie ako priemer celého toku alebo povodia.
- Radón. Je to riziko podložia, nie meranie radónu vo vode. Stupeň „stredné“ je na Slovensku väčšinový, výrazné je len „vysoké“.
- Horniny a chémia vody. Hornina v jednom bode je nápoveda; chémiu vody určuje celé povodie nad miestom. Ak je pri vode meranie pH alebo vodivosti, má prednosť.
- Kp-index a zemetrasenia. Ryby, najmä lososovité a úhory, magnetické pole vnímajú, ale že by záber závisel od geomagnetickej aktivity alebo otrasov, nie je spoľahlivo preukázané. Zemetrasenia plytšie než 2 km sú pri Slovensku väčšinou banské otrasy v Poľsku a Česku. Katalóg GEOFON je celosvetový a slabé otrasy v okolí Slovenska v ňom nemusia byť všetky.
Do skóre vstupujú len malé a označené hypotézy: horniny v povodí (±1 bod), chladná podzemná voda pri zlomoch v lete (do +2), geomagnetická búrka (−1 až −2). Súčet všetkých hypotéz (spolu s Mesiacom a geológiou dna) je ohraničený na ±4 body a dá sa vypnúť v nastaveniach. Zemetrasenia sa nezapočítavajú vôbec. Ostatné údaje z tejto sekcie (urán, gama žiarenie, magnetika, radón vo forme mapy) sú len informácia o prostredí vody. © Štátny geologický ústav Dionýza Štúra.
Opravy a kontakt
Ak v údajoch nájdeš chybu, napíš nám. Chyby v pôvodnom datasete treba hlásiť aj jeho vydavateľovi cez data.slovensko.sk.